Zhoršuje sa pamäť - najmä schopnosť zapamätať si nové a vybavovať si v pamäti nedávne udalosti, tzv. novo pamäť. Naopak staropamäť, teda vybavovanie si udalostí a zážitkov z dávnych čias, funguje lepšie, dokonca obdivuhodne. Spomienky na staré zážitky sú ale obsahovo i emočne skreslené, tento jav nazývame spomienkový optimizmus. Jeho prejavom je často až nepochopiteľné lipnutie starého človeka na tom, čo kedysi mal, čo bolo pre neho v živote najdôležitejšie.
Klesá inteligencia - Nejedná sa o pokles všetky funkcií inteligencie, ale najmä schopnosti učiť sa nové, riešiť problémy v časovom strese.
Klesá tvorivosť' - dané poznatky nemožno vzťahovať na všetkých jedincov. Mnohí umelci vytvorili práve vo veku staroby svoje najvýznamnejšie diela ich tvorivé schopnosti dosahovali úroveň, akou sa nemôže pýšiť nejeden oveľa mladší jedinec. Človek môže ostať tvorivý celý život, pokles tvorivých schopností je podmienený skôr stratou motivácie, vytrvalosti, záujmu, nadšenia pre nové.

Mení sa citové prežívanie - dochádza k zníženiu intenzity prežívania, človek sa nevie tak ľahko nadchnúť pre nové veci. Na počiatku tohto obdobia sa zvyčajne objavuje silná potreba sebarealizácie a potreba byť užitočný pre druhých, neskôr sa objavuje skôr potreba emočného zakotvenia a citového prijatia kruhom blízkych ľudí. Samotu prežíva väčšina starých ľudí osobitne ťažko, samota vedie k vzniku depresívnych nálad, k zvýšenej sústredenosti na seba a svoje telesné choroby. Pre starého človeka je veľmi dôležité, aby cítil lásku iných k sebe, v nej hľadá motiváciu pre svoj ďalší zmysluplný život.
Mení sa osobnosť - zmeny osobnosti, ku ktorým dochádza opäť v individuálnej miere, súvisia najmä s tým, akú stratégiu na vyrovnávanie so starobou jedinec preferuje.
 
Podľa J .Langmeiera sa môžeme stretnúť s rozličnými stratégiami, ku ktorým zaraďuje:
· konštruktívnu stratégiu - jedinec ktorý užíva túto stratégiu je stále aktívny a neprestáva mať radosť zo života a citových vzťahov s inými. Uvedomuje si obmedzenie svoj ich výkonov, akceptuje eventualitu smrti bez zúfalstva a nadmerného strachu. Je aj v tomto veku znášanlivý, pružný v myslení, vie sa prispôsobiť novým okolnostiam, nepostráda zmysel pre humor, vie nájsť potešenie v jedle, pití, rekreácii, má záujem o dianie okolo seba
· stratégiu závislosti - jedinci majú sklon k pasivite a závislosti na ľuďoch, spoliehajú na nich, nie na seba. Sú bez ambícií, prenechávajú rozhodnutie a zodpovednosť na mladších, sťahujú sa do súkromia.
· obranná stratégia - znakom tejto stratégie je prehnaná aktivita, ktorá má zahnať starosti, myšlienky na problémy, choroby, blízkosť smrti. Títo jedinci sa zvyčajne nadmerne citovo kontrolujú a konajú podľa zvykov, konvencií
· stratégia hostility - k prejavom tejto stratégie patrí prežívanie nepriateľstva, hnevu voči ostatným, ktorých jedinec obviňuje zo svojich neúspechov, i z vlastného ochorenia či starnutia vôbec. V správaní voči ostatným sa objavuje agresivita, podozrievavosť, neustále sťažovanie, vyčítanie, obviňovanie
· stratégia sebanenávisti - jedinci obracajú agresivitu voči sebe, sú nadmerne kritickí, svoj život vidia ako úplné zlyhanie a nechceli by ho žiť znova, smrť berú ako vyslobodenie.

Mení sa sociálne začlenenie starého človeka - Staroba prináša so sebou stratu určitých sociálnych rolí, ktorá vyplýva zo zmeny spoločenského statusu starého človeka, definitívne sa stráca profesijná rola, ale často tiež rola priateľa, i rola rodičovská je veľmi oslabená, práve tak v mnohých prípadoch rola starorodičovská, čo súvisí s dospievaním členov rodiny. U starého človeka sa objavuje sa znova orientácia na seba samého, egocentrizmus, blízky detskému, pričom ale zaobchádzanie ako s dieťaťom je pre starého človeka málo prijateľné. Udržanie aktivity je podmienkou spokojnej staroby, samozrejme s rešpektovaním individuálnych možností a želaní. Naopak nedostatočná aktivita (domovy dôchodcov) vedie k apatii, vystavuje ich deprivácii emočnej i senzorickej, depresii, pocitu bezmocnosti, neschopnosti niečo zmeniť a rýchlej strate telesných a duševných síl.