Hoci to znie velmi nepravdepodobne, slimák má zuby. Sú umiestnené na drsnom jazýčku (odborne sa nazýva radula) a je ich veľmi veľa. Ak dôkladne preskúmame ústne ústroje slimáka, zistíme, že ich má až niekoľko tisíc, ibaže sú veľmi maličké, ľudským okom neviditeľné. Dalo by sa povedať, že jazyk slimáka pripomína brúsny papier alebo kuchynské strúhadlo a presne tak aj funguje. Keďže slimáky sa živia rastlinnou potravou, treba ju poriadne „nastrúhať“. Zaujímavé je, že každý druh slimáka má iné, pre ten-ktorý druh typické zúbky. Vyrastajú z ohybnej blanky, ktorá na jednom konci dorastá a na druhom sa opotrebovaná olamuje. Vpredu sa teda nachádzajú zúbky staré a tupé a vzadu nové a najostrejšie. Všetky sú naklonené na jednu stranu ako zuby na strúhadle. Tvrdosť zúbkov závisí od jedálneho lístka slimáka. Najtvrdšie zúbky majú slimáky žijúce vo vode, ktoré obsahujú rôzne minerálne látky.
Aj v našom okolí sa môžeme stretnúť s takzvaným „chlpatým“ slimákom, je to slimák trojzubý. Je veľký len asi 1 cm a žije na spráchnivelom dreve stromov. Živí sa odumretými organickými látkami. „Chlpy“ sa nachádzajú na ulite slimáka a hovoríme o nich, že sú „nepravé“. Znamená to, že nemajú koreň a nedorastajú, sú súčasťou ulity. Slimáka chránia pred mrazmi. Schránka slimáka je tvorená troma vrstvami a zväčšuje sa rastom slimáka. Na rast ulity však slimák potrebuje vápenec (uhličitan vápenatý). Ak ho nemá v potrave dostatok, získava ho tak, že na kameň vylúči kyselinu uhličitú, tá vápenec rozpustí a túto tekutinu slimák vypije. Uskladní ju v tráviacej žľaze a v prípade potreby bude vápenec zabudovný do ulity.
V súčasnosti je veľký hit chovať v domácnosti slimáka. Nie celkom obyčajného slimáka, ale slimáka, ktorého si môžme kúpiť v predajni drobnochovateľov. Ich domovom je Afrika a volajú sa achatíny. Je najväčším suchozemcom spomedzi svojich príbuzných a dorastá až do veľkosti 20 cm. Jeho chov je však veľmi nenáročný, stačia mu zvyšky zeleniny, šalát, púpava a nemôžme zabudnúť na zdroj vápnika – sépiovú kosť. Umiestniť by sme ho mali do plastového terária, ktorého dno vystelieme rašelinou. Rašelinu pravidelne rosíme rozprašovačom na kvety. Achatíny vydržia bez starostlivosti a jedla i niekoľko dní.
