Ucholak vyvoláva u ľudí odpor, pretože o ňom koluje nepravdivá fáma. Hovorí sa, že ucholak vnikne spiacemu človeku do ucha a klieštikmi mu preštikne ušný bubienok a potom sa prehryzie až do mozgu. Ucholak je v skutočnosti neškodný. Povera zrejme koluje na základe toho, že keď ľudia v minulosti našli nejakého mŕtveho človeka v lese, z uší a z nosa mu vyliezali ucholaky – tento hmyz sa však v skutočnosti schovával pred svetlom, pretože je aktívny v noci a cez deň je zalezený v škárach alebo pod predmetmi, najlepšie vo vlhkom prostredí.
Spomínané klieštiky slúžia ucholakovi najmä pri skladaní krídel pod krovky. Ucholak lieta málo a je zlý letec. Aby sa mu krídla pri preliezaní škárami nepotrhali, musí si ich dokonale schovať pod maličké krovky. Klieštikmi sa mu darí ich dokonale poskladať.
Klieštiky mu slúžia i na obranu, no ich zovretie nebolí – sú skôr ako odstrašujúca výstroj.
Občas možno ucholaka vidieť, ako si v kliešťach nesú mŕtvy hmyz, ktorým sa živia. Požiera predovšetkým vošky, húsenice a vajíčka (napr. motýľa mlynárika), ale tiež sa živí i prezretým ovocím padnutým na zem. Občas síce neodolá aj kapuste, ale určite je viac užitočný ako škodlivý.
Samička ucholaka prejavuje veľkú starostlivosť o potomstvo. Nakladené vajíčka i larvy stráži a čistí. Často musí odohnať i samčeka, ktorý by ich zjedol.
