V jednej včelej kolónii žije 50 až 80 tisíc jedincov. Nájdeme v nej tri druhy včiel, ktoré sa odlišujú vzhľadom i činnosťou, ktorú vykonávajú. Sú to robotnice, samce – trúdy a kráľovná matka. V prírode stretávame väčšinou len robotnice, ktoré predstavujú podstatnú časť kolónie. Samce sú väčšie a zavalitejšie, ale vyskytujú sa väčšinou len začiatkom leta. Matka je väčšie ako robotnice, ale štíhlejšia ako samce.
Nová kolónia vzniká tak, že stará kráľovná opustí úľ a s ňou odletí aj veľký počet robotníc. Toto nazývame rojenie. Roj sa usadí najčastejšie na konári v určitej vzdialenosti od úľa. Hliadka roja potom vyhľadá dutý strom alebo iné vhodné miesto, včely sa doň nasťahujú a hneď začnú tvoriť nové plásty. Plást je tvorený z vosku, ktorý produkujú mladšie robotnice žľazami na spodnej strane bruška a slúži na uskladnenie zásob potravy (menšie šesťhranné bunky) a odchov nových včiel (väčšie šesťhranné bunky). Matka položí po jednom vajíčku na dno každej bunky, ktorá je určená pre potomstvo. Zaujímavé je, že i do nich robotnice najskôr uložia zásobu medu. Z neoplodnených vajíčok sa vyvinú samce, z oplodnených robotnice. Larvy sa liahnu z vajíčok o 3 dni a o týždeň vyrastú. Robotnice následne zatvoria bunky voskom, larvy v bunkách sa zakuklia a vyliahnu sa o 10 až 15 dní.
Kráľovná sa liahne asi o týždeň skôr, jej larva je umiestnená na okraji plásta a je kŕmená výhradne materskou kašičkou, bez ktorej by sa nevyvinula. Žije 3 až 5 rokov a kladie až 2 000 vajíčok denne. Oplodnená je pritom len raz – na celý život.
Robotnice môžu žiť len niekoľko týždňov (v čase zberu nektára), ale v zime sa dožívajú i 6 mesiacov.
Včely medzi sebou komunikujú „tancom“, čo je vlastne let v tvare osmičiek, kruhov a oválov. Dokážu odovzdať ostatným včelám informáciu o hojnosti potravy, o smere, kde sa potrava nachádza, o jeho vzdialenosti od úľa. Na svojom tele prináša i vôňu kvetu a tú dokážu ostatné identifikovať.
Včela je jeden z mála druhov hmyzu, ktoré sa podarilo človeku domestifikovať. Včelárstvo poznali už v starom Ríme (opísal ho básnik Virgílius), ale prvý úľ dnešného typu bol zostrojený až v roku 1841 ruským včelárom Prokopičom. Včela poskytuje človeku med a vosk a hojne opeľuje rastliny.