Dedičnosť mnohobunkových organizmov

Dedičnosť mnohobunkových organizmov
1, nepohlavné rozmnožovanie
- u rastlín a živočíchov je podstata nepohlavného rozmn. rovnaká
- potomstvo je genotypovo úplne zhodné s rodičmi
- vývojovo staršie, rozmnožujú sa tak tie organizmy, kt. sú už dobre prispôsobené životnému prostrediu alebo v šľachtiteľstve sa tak rozmn. org., kt. majú dobré vlastnosti a nechceme, aby sa zmenili.

2, pohlavné rozmnožovanie
-podstata: g(♀) + g(♂) → zygota → zárodok(embryo) → dospelý jedinec
n n 2n
Genotyp potomstva sa skladá z alel, ktoré majú jeho rodičia, ale v inej kombinácii
- vývojovo mladšie(vyššie), zložitejšie, zabezpečuje rôznorodosť jedincov, čo umožňuje vývojovo mladým druhom sa prispôsobovať životnému prostrediu
●Kríženie = hybridizácia- základná metóda šľachtiteľstva
- pohlavné rozmnožovanie dvoch vybratých jedincov, pri kt. sledujeme výskyt alel určitého znaku u rodičov a potomkov; cieľom šľachtiteľstva je vytvoriť také typy organizmov, kt. majú dedičné vlastnosti čo najvýhodnejšie pre človeka(vysoká produktívnosť u rastlín, odolnosť voči chorobám, vysoká produkcia mäsa, mlieka, vajíčok u živočíchov)
●Inbriding- príbuzenské kríženie
- vybrané jedince s výhodnou kombináciou alel sa príbuzenským krížením krížia- opakuje sa to niekoľko generácií a vyšľachtí sa imbredná línia- potomstvo, kt. sa zhoduje fenotypovo aj genotypovo a trvalo si udržia novú kombináciu želateľných znakov
●Klon- nepohlavné rozmnožovanie- súbor genotypovo a fenotypovo zhodných jedincov, kt. vznikli nepohlavným rozmnožovaním jedinca
- jednobunkový organizmus

DEDIČNOSŤ AUTOZOMÁLNYCH ZNAKOV- kvalitatívnych
- monogénne znaky- znak je podmienený 1 génom
Ján Gregor Mendel- krížením hrachu objasnil všeobecné zákony dedičnosti a formuloval ich do Mendelových zákonov- pravidiel
1, pravidlo: PRAVIDLO UNIFORMITY A RECIPROCITY: „krížením homozygotných rodičov potomstvo 1 . generácie sa
fenotypicky a genotypicky podobajú(sú zhodné) bez ohľadu na to,
od ktorého rodiča alela pochádza”
znak: farba kvetu(hrachu)
alela: červená A
biela a
Medzi alelami a,A je vzťah úplnej dominancie a recesivity- 1 vloha je dominantná a značí sa veľkým písmenom, recesívna je potlačená dominantnou, neprejaví sa a značí sa malým písmenom
P: ♀ AAx♂ aa
Červ.homozyg. dominant.Biely homozygot recesívny
G: Aa
F1 : Aa (červený)
2, pravidlo: PRAVIDLO ŠTIEPENIA: „potomstvo F2 generácie nie je už vo svojich znakoch a vlastnostiach uniformné, ale sa štiepi
v určitých číselných pomeroch, kt. sú konštantné.
PF1 :A a x A a
G:A, a A, a

GENOTYPICKÝ ŠTIEPNY POMER
- v homozygote dominantný ku heterozygotám
- homozygoty- recesívny

3, pravidlo: PRAVIDLO O VOĽNEJ KOMBINOVATEĽNOSTI ALEL: „ Všetky druhy gamet sa tvoria s rovnakou pravdepodobnosťou a sú rovnako početne zastúpené. /Segregácia(rozchod) alel jedného páru do gamet nezávisí od segregácie alel druhého páru → dihybridizmus až polyhybridizmus

Dihybridné kríženie hrachu
1. znak- farba kvetu červená A biela a
semena žltá B zelená b
PAABBxaabb
GABab
F1AaBb
PF1AaBbAaBb
GAB , Ab , aB , ab
a, červenokveté so žltými semenami : 9
b, červenokveté so zelenými semenami : 3
c, bielokveté so žltými semenami: 3 9 : 3 : 3 : 1
d, bielokveté so zelenými semenami: 1

Pri n- stupni hybridizmu F2 generácií vznikne 2n fenotypov a 3n genotypov

Vzťahy medzi alelami
1, úplná dominancia a recesivita
2, neúplná dominancia a recesivita
- dominantná alela nepotláča úplne prejav recesívnej alely(recesívna sa čiastočne prejaví)
- zvláštna prípad je intermedialita- ak obe alely sa prejavujú rovnakou mierou
nocovka- gén pre tvorbu antoxantínu(žlté farbivo); - podmieňuje syntézu žltého farbiva
a – neumožňuje tvorbu farbiva
AA- silne žlté
Aa – slabo žlté
aa- biele

3, kodominancia- ak každá z dominantných alel sa v heterozygotnej kombinácii prejaví v úplnej miere a navzájom sa neovplyvňujú
- gén určujúci krvnú skupinu človeka má 3 alely
IA- podmieňuje tvorbu aglutinogénu A
IB- aglutinogénu B
I0- neumožňuje tvorbu žiadneho aglutinogénu
- alely IA a IB sú navzájom kodominantné a obe sú k I0 dominantné

krvná skupina0 - I I 00
A – I IA0
I IAA
B – I IB0
I IBB
AB – I I AB
- morookosť- recesívna; hnedá je dominantná
1,Môžu mať modrooký rodičia hnedooké dieťa? → musia byť heterozygoty 25%
2,Akú krvnú skupinu môže mať dieťa ak matka má krvnú skupinu 0 a otec má krvnú skupinu A
GONOZÓMOVÁ DEDIČNOSŤ
- sledovanú gény ležia na XY chromozómoch
- Gény, kt. ležia v homologických častiach chromozómov X a Y sa riadia
tými istými pravidlami ako pri autozomálnej dedičnosti
homologická časť- rozhodujúce sú heterologické časti, kt. sa úplne odlišujú v X chromozóme
heterologickej časti sa nachádzajú aj iné gény ako gény, kt. zodpovedajú
heterologická časťza pohlavie
- v Y heterologickej časti sa iné gény nenachádzajú
- v praxi sú významné najmä gény ležiace v heterologických častiach gonozómov
X chromozómová dedičnosť = gonozómová dedičnosť(podmienená génmi v heterologickej časti X chromozómu) je najvýznamnejším typom gonozómovej dedičnosti:
1, fenotypový prejav alel závisí nielen od toho či sú alely dominantné alebo recesívne, ale aj od pohlavia svojho nositeľa
♂ Xy♀ XX
xY Xx
xX
╙ úplne sa prejaví X chromozóm
2, výsledok reciprokého kríženia nie je rovnaký
Príklad: farba očí u Drozolily je viazaný na chromozóm X, karmínovočervená farba očí je dominantná, biela farba je recesívna, alely sú vo vzťahu dominancia a recesivity
a, P ♀ xx x ♂ xY
CHOROBY
Medzi gény patrí aj recesívna alela, zapríčiňuje:
◦ hemofíliu- chorobná krvácavosť(20 rôznych faktorov pôsobí na zrážanlivosť krvy- enzým trombikynáza, vitamín K. vápenaté katióny…→fibrinogény→rozpustný fibrín)
◦ farboslepost(daltonizmus)- neschopnosť rozlišovať červenú a zelenú
- hemofília a daltonizmus sa vyskytujú častejšie u mužov ako u žien
Gonozómové choroby
◦ syndróm XYY- nazýva sa aj Supermuž- vyššia postava, duševná retardácia, agresivita, asociálne správania, plodnosť je znížená
◦ syndróm XXX- superžena- slabomyseľnosť, znížená plodnosť

1,Žena- prenášačka hemofílie bude mať dieťa s hemofilikom. Môžu mať zdravého potomka?

2,Môžu mať manželia daltonici farboslepé dieťa? S akou pravdepodobnosťou?
P ♀ xxx♂ xY – celé potomstvo je 100% daltonické

Autozomálne choroby
- dedia sa bez ohľadu na pohlavie
◦ molekulárne chorobya, galaktozémia(recesívna alela)- neschopnosť odbúravať galaktózu
b, fenylketonúria(recesívna alela)- fenylalanín sa nemení na tyrozín
c, celiakia- neschopnosť trávenia lepku
d, albinizmus(recesívna alela)- nie sú schopný syntetizovať melaním
◦ zrasty prstov- dominantná alela
◦ viacprstovosť- dominantná alela
◦ krátkoprstosť- dominantná alela
◦ rozštep podnebia a pery(polygénna- vyvoláva niekoľko génov)
◦ Dawnov syndróm- mongoloidné- na 21.páre chromozómov majú 3 chromozómy(normálne je mať 2 chromozómy)
- poruchy duševného vývoja

1, aká je pravdepodobnosť výskytu krátkoprstosti detí muža, kt. je touto chorobou postihnutý, ale má zdravú matku a manželku
- autozómno-dominantný typ

2, Z dvoch detí syn je hemofilyk a dcéra je homozygotne zdravá. Aké sú genotypy rodičov?