Dýchacia sústava
Dýchanie(respirácia)- súhrn zložitých fyziologických dejov spojených s energetickým a látkovým metabolizmom a výmenou plynov. - prijímanie O2 z prostredia a vylučovanie CO2 a vodných pár. Kyslík- na spaľovanie živín v metabolických procesoch- uvoľňuje sa E potrebná na priebeh životných funkcií. - živočíchy ho prijímajú zo vzduchu alebo z vody Vzduch- zmes plynov - 21% kyslíka, 78% dusíka, 0,03% CO2, 1% vzácnych plynov Voda- chudobnejšia na kyslík - 0,6-0,85% kyslíka - nerovnomerne nasýtená kyslíkom, prúdenie plynov je pomalé- závisí od teploty, výskytu zelených rastlín… Fylogenéza dýchacej sústavy Najjednoduchšie organizmy- nízka úroveň metabolizmu; - vymieňajú plyny celým povrchom tela- difúziou; prvoky, pŕhlivce, larvy hmyzu Vývojovo dokonalejšie živočíchy- väčšie rozmery tela; - vytvorili sa špeciálne dýchacie orgány a sústavy orgánov → zabezpečiť výmenu plynov medzi organizmom a vonkajším prostredím a aj výmenu plynov medzi tkanivami a orgánmi
Dýchacie orgány- zásobovanie živočíchov priamo a nepriamo Priamo- privádzajú kyslík až do tkanív a buniek bez účasti obehovej sústavy; takéto dýchacie orgány: vzdušnice a vzdušnicové žiabre Nepriamo- zásobovanie kyslíkom prostredníctvom telových tekutín- dýchacie farbivá- schopné vratne viazať a transportovať plyny - výmena plynov v orgánoch, kt. majú na povrchu respiračný epitel- ľahko prepúšťa plyny- ich výmena medzi vonk. a vnút. prostredím. - niekoľko typov dých. orgánov: dýchanie celým povrchov tela, žiabre, pľúcne vačky a pľúca Dýchanie celým povrchom tela - živočíchy, kt. majú vzhľadom na svoj celkový objem pomerne veľký povrch tela - povrch pokožky- dýchací epitel- popretkávaný sústavou vlásočníc; morské bezstavovce kožou dýchajú- nižšie stavovce(ryby-prvé dni života, obojživelníky)- vlhká koža prestúpená sieťou vlásočníc Dýchanie vzdušnicami Vzdušnice - pavúkovce a hmyz - vzduch sa nimi privádza priamo k jednotlivým bunkám - rúrky spevnené chitínom; ektodermálny pôvod; rozvetvujú sa, čím zväčšujú povrch vnút orgánov a tkanív→priamo privádzajú O2 a odvádzajú CO2. - na povrchu tela sa otvárajú viacerými povrchmi- stigmami- vzduch prúdi priamo do organizmu stigmy- uzavierateľné a chránené chĺpkami proti vnikaniu prachu vzdušnice fungujú na princípe difúzie plynov- hybná sila- koncentračný spád Vzdušnicové žiabre- živočíchy získavajú kyslík z vody, kde žijú
Dýchanie ziabrami - mnohé bezstavovce, väčšina rýb a žubrienky obojživelníkov Žiabre- ektodermálneho pôvodu;- vznikajú vyliačením pokožky - rôzny tvar a podoba, ich povrch za zväčšuje zriasením(kríčkovitým rozvetvením alebo majú lamely)- cez tieto tenké vrstvy- výmena plynov vo vodnom prostredí Typické žiabre- uložené v žiabrovej dutine;- ryby;- na žiabrových oblúkoch- množstvo zriasených , bohato prekrvených lupienkov- voda preteká vždy rovnakým smerom- proti prúdu krvi vo vlásočniciach žiabier ; do nich → odkysličená krv priamo zo srdca Výmena plynov- v stene kapilár žiabrových lupienkov. Smer prúdenia krvi je vždy opačný ako prúdenie vody. Protismerové prúdenie zabezpečuje efektívnu a neustálu výmenu plynov. Kyslík prechádza do krvi difúziou. Okysličená krv→ do celého organizmu; kyslík prenáša hemoglobín červených krviniek; CO2 z krvi difúziou do vody. - niektoré ryby- schopnosť využívať aj kyslík zo vzduchu, kt. prehĺtajú, ten sa vstrebáva cez bohato prekrvenú sliznicu čreva tráviacej rúry Plúcne vacky - niektoré skupiny pavúkovcov - vznikli zo žiabier brušných končatín a prispôsobili sa na dýchanie vzdušného kyslíka - z lamiel usp. rovnobežne ako listy v knihe - prúdi v nich krvomiazga- hemolymfa - rozťahovaním a sťahovaním vačkov sa vháňa a vyháňa vzduch a vlastná výmena plynov sa uskutočňuje cez steny lístkov - kyslík sa prenáša dýchacím farbivom rozpusteným v hemolymfe Dýchanie plúcami Pľúca- dýchacie orgány suchozemských stavovcov;- zabezpečiť nasýtenie krvi kyslíkom zo vzduchu - aj delfíny a veľryby - párový, vakovitý orgán; - z endodermu vnútorná strana pľúc- vymieňanie dýchacích plynov;- tenký stále vlhký epitel s vonk. prostredím- sú spojené malým otvorom a trubicou dýchacích ciest- nosová dutina, nosohltan hrtan, priedušnica, hlavné priedušky a priedušničky Rybám- ako pomocný dýchací orgán- pľúca v podobe vakov;- dýchacia funkcia len u dvojdyšných rýb; - u ostatných sa z nich vyvinul druhotný orgán- plynový mechúr- hydrostatický orgán- nadľahčuje telo vo vode Obojživelníky- vakovité pľúca;, vnútri hladké(mloky) alebo zriasené(žaby)
Mechanizmus dýchania- spojený s prehltávaním vzduchu- vzduch nozdrami→ do úst→ prehltnutia cez priedušnicu a priedušky→ pľúcnych vakov - okrem kože veľký význam má aj vnútorný povrch ústnej dutiny a hrtan; kyslík→ do tkanív pomocou hemoglobínu červených krviniek Plazy- vakovité pľúca, vyplnené hubovitým tkanivom s početnými priehradkami a mechúrikmi; hady- ľavá polovica pľúc- zakrpatená Vtáky a cicavce- vrchol vývoja pľúc - zabezpečujú vysokú spotrebu kyslíka udržiavaním stálej teploty tela intenzívnymi metabolickými dejmi pľúca vtákov- pomerne malé, trubicovité, prirastené k rebrám;- ich objem sa pri dýchaní nemení; nemajú pľúcne mechúriky, ale na prevod kyslíka z vdýchnutého vzduchu slúžia vzdušné kapiláry- tvoria bohato členenú vlásočnicovú sieť S pľúcami sú spojené aj vzdušné vaky vtákov. Vlastná výmena plynov prebieha len vo vzdušných kapilárach Vtáky- najefektívnejšia dýchacia sústava spomedzi všetkých stavovcov(intenzívny metabolizmus) - vzdušné vaky- počas letu pomáhajú udržiavať polohu tela, nadľahčovať a ochladzovať ho Cicavce- pľúca sú párový orgán uložený v hrudnej dutine - relatívne objemnejšie a vzduchové cesty sa v nich rozvetvujú slepo do pľúcnych mechúrikov(alveol) Pľúcna alveola- základná štruktúrna a funkčná jednotka pre výmenu plynov medzi organizmom a prostredím; - prestúpené množstvom krvných kapilár na vychytávanie kyslíka z vdýchnutého vzduchu - niekoľkonásobne zväčšujú dýchací povrch pľúc Vonkajšie a vnútorné dýchanie Vonkajšie dýchanie - výmena kyslíka a CO2 medzi vzduchom v alveolách a krvou pľúcnych kapilár hnacou silou- rozdielne tlaky v oboch častiach - pravidelné striedanie vdychu a výdychu- ventilácia pľúc Vnútorné dýchanie - výmena kyslíka a CO2 v tkanivách a orgánoch - podstatný vplyv- chemická väzba O2 a CO2 s telovými tekutinami - väčšina živočíchov- na prenos kyslíka → dýchacie farbivá- schopné kyslík viazať, prenášať a uvoľňovať ho hemoglobín- najviac rozšírené farbivo - bezstavovcov- rozpustený v telovej tekutine - stavovcov- uzavretý v červených krvinkách(zvyšuje pevnosť a väzbu kyslíka) Špecifickým dýchacím procesom je tkanivové dýchanie. Zahŕňa oxidačno-redukčné deje- prebiehajú vo všetkých bunkách tkanív organizmu; - sú usmerňované mnohými enzýmami. Tkanivové oxidácie sú jediným zdrojom energie v bunkách. Pri regulácii dýchania- uplatnenie nervových a chemických regulačných mechanizmov spontánne dýchanie- riadi centrum v predĺženej mieche; výmenu plynov ovpl. Množstvo CO2 v krvi a pH krvi - najvyššia úroveň nervovej regulácie- v mozgovej kôre, ktorá koordinuje činnosť dýchania - s dýchaním súvisí aj vydávanie zvukov- umožňuje to hlasový orgán(hlasivky, hrtan)- vtáky a cicavce
|