Klapský vývoj je tvorený neskorokriedovým flyšom, leží na juh od drietomského vývoja. Najvernejšie známky vývoja sú zjavné v Moravskom Lieskovom a v Púchove. Jeho stavbu tvoria vápnité pieskovce, sliene a zlepence.
Bradlové pásma vznikajú mnohofázovým vrásnením. Z menej odolných pieskovcov a zlepencov vystupujú odolnejšie vápence, ktoré tvoria veľmi zaujímavé skalné útvary. Najznámejšie sú Vršatské bradlá a v Červenom Kameni.

Magurský flyš tvorí vnútornú štruktúru flyšového pásma Bielych Karpát. Jeho vrstevný sled začína v mladšej kriede a končí v treťohorách. Magurský flyš sa delí na račiansku, bystrickúä a bielokarpatskú jednotku. Všetky tieto jednotky zasahujú pohorie Bielych Karpát.
V mladšej kriede sa usadili vrstvy pestrých ílovcov. Ďalej sa v jednotlivých jednotkách vyskytujú horniny typické pre flyš – pieskovce, ílovce, zlepence, ílovité bridlice. V jeho stavbe, ako aj v stavbe bradlového pásma sa výrazne uplatňuje priečna a zlomová tektonika. Hlavné zlomy zvýrazňujú priečne rozčlenenie, ktoré sa prejavuje osovými výzdvihmi a poklesmi.

Viedenská panva zasahuje do Bielych Karpát len okrajovo svojimi severovýchodnými výbežkami. Jej sedimenty z treťohôr sa presúvajú na vrstvy bielokarpatskej jednotky. Tieto usadeniny obsahujú pieskovce, vápnité íly a piesky.

Vyvreté telesá Bielych Karpát tvoria pravé a ložné žily. Vznikajú na zlomoch medzi jednotkami. Obsahujú čadiče, andezity a dolerity.

Vodstvo podľa jednotlivých regiónov je možné rozdeliť na podzemné vody flyšovej oblasti a podzemné vody bradlovej oblasti. Bradlové pásmo nemá väčší hydrogeologický význam. Je to podmienené zložením bradiel z vápenca a jeho vysokou priepustnosťou.

Flyšové prevrásnené usadeniny neprepúšťajú takmer žiadnu povrchovú vodu. Pramene flyšovej oblasti sú málo výdatné a vyskytujú sa na územiach s výraznejšou prevahou pieskovcov.

Prevládajúcim pôdnym typom Bielych Karpát sú málo úrodné hnedé pôdy. V niektorých lokalitách sa vyskytujú rendziny a vzácne aj černozeme.

Biele Karpaty vznikli pestrým postupom tvarovania. Svojou zemepisnou polohou a podnebím a križovatkou medzi chladným a teplým pásmom. Táto poloha umožnila vznik unikátnych rastlín a živočíchov.