Geologická stavba Bielych Karpát

Biele Karpaty patria svojou polohou do geol. pásma Západných Karpát, ktoré sú súčasťou stredoeurópskych Alpíd. Geologická stavba Západných Karpát je výsledkom horotvorných procesov v druhohorách a treťohorách. Západné Karpaty sa delia na vonkajšie Karpaty (polonidy), centrálne Karpaty (slovakidy) a vnútorné Karpaty (panonidy). Biele Karpaty patria svojou polohou do poloníd.
Geologická história oblasti spadá do alpínskeho vrásnenia, ktoré začína rozsiahlym zaplavením morom v ranom triase. V treťohorách - v miocéne mali Biele Karpaty tvar zarovnanej pahorkatiny, ktorá bola v pliocéne rozlámaná vertikálnymi pohybmi krýh. Jednotlivé výzdvihy a poklesy krýh vytvorili bielokarpatské doliny a zmenili riečnu sieť.
V štvrtohorách, - v plesiocéne a holocéne v obdobiach ľadových a medziľadových dôb sa horotvorná činnosť v BK spája s prehlbovaním dolín a vzniku zosuvov na údolných svahoch prostredníctvom zvýšenej eróznej činnosti počas týchto dôb.
Podľa horninového zloženia sa Biele Karpaty delia na bradlové pásmo, magurský flyš a viedenskú panvu.

Bradlové pásmo sa rozkladá na južných svahoch BK, severne od Starej Turej až do údolia rieky Klanečnice, ďalej na severovýchod pozdĺž pravého brehu Váhu až do Vlárskeho priesmyku. Charakteristickým znakom bradlového pásma je bizarná morfológia. Bradlové pásmo sa vytváralo v období neskorý trias / druhohory/ - paleogén /staršie treťohory/. Podľa celkového rázu vrstiev sa bradlové pásmo delí na čornštýnsky, pruský, kysucký, drietomský a klapský vývoj.
Čornštýnsky vývoj je situovaný pri Podbranči, Myjave, Hornej Súči a na Vršatci. Tvoria ho plytkovodné, svetlošedé a červené vápence a hľuznaté vápence. V týchto horninách sa hojne vyskytujú skameneliny druhohorných amonitov.

Pruský vývoj tvoria ho prechodné vrstvy medzi kysuckým a čornštýnskym vývojom. Jeho prvky sú zjavné medzi Podbrančom a Turou Lúkou a v okolí Pruského. Horniny, ktoré sú charakteristické pre tento vývoj sú tmavé ílovce a pestré sliene.
Kysucký vývoj sa vytváral v mladšej kriede. Jeho vrstvy sa najviac podieľajú na skladbe bradiel Vršatca. Jeho prvky sú aj v Dolnej Súči a v údolí Chocholnice. Kysucký vývoj tvoria lavicovité vápence, škvrnité sliene, škvrnité vápenaté bridlice a pieskovce.
Drietomský vývoj je rozšírený v okolí Drietomy. Zloženie Dv pozostáva z kremenca, zlepencov, pestrých bridlíc, dolomitov a vápencov. Vyznačuje sa striedaním vrstiev pieskovcov, zlepencov a vápnitých ílovcov.
Klapský vývoj je tvorený neskorokriedovým flyšom, leží na juh od drietomského vývoja. Najvernejšie známky vývoja sú zjavné v Moravskom Lieskovom a v Púchove. Jeho stavbu tvoria vápnité pieskovce, sliene a zlepence.
Bradlové pásma vznikajú mnohofázovým vrásnením. Z menej odolných pieskovcov a zlepencov vystupujú odolnejšie vápence, ktoré tvoria veľmi zaujímavé skalné útvary. Najznámejšie sú Vršatské bradlá a v Červenom Kameni.

Magurský flyš tvorí vnútornú štruktúru flyšového pásma Bielych Karpát. Jeho vrstevný sled začína v mladšej kriede a končí v treťohorách. Magurský flyš sa delí na račiansku, bystrickúä a bielokarpatskú jednotku. Všetky tieto jednotky zasahujú pohorie Bielych Karpát.
V mladšej kriede sa usadili vrstvy pestrých ílovcov. Ďalej sa v jednotlivých jednotkách vyskytujú horniny typické pre flyš – pieskovce, ílovce, zlepence, ílovité bridlice. V jeho stavbe, ako aj v stavbe bradlového pásma sa výrazne uplatňuje priečna a zlomová tektonika. Hlavné zlomy zvýrazňujú priečne rozčlenenie, ktoré sa prejavuje osovými výzdvihmi a poklesmi.

Viedenská panva zasahuje do Bielych Karpát len okrajovo svojimi severovýchodnými výbežkami. Jej sedimenty z treťohôr sa presúvajú na vrstvy bielokarpatskej jednotky. Tieto usadeniny obsahujú pieskovce, vápnité íly a piesky.

Vyvreté telesá Bielych Karpát tvoria pravé a ložné žily. Vznikajú na zlomoch medzi jednotkami. Obsahujú čadiče, andezity a dolerity.

Vodstvo podľa jednotlivých regiónov je možné rozdeliť na podzemné vody flyšovej oblasti a podzemné vody bradlovej oblasti. Bradlové pásmo nemá väčší hydrogeologický význam. Je to podmienené zložením bradiel z vápenca a jeho vysokou priepustnosťou.

Flyšové prevrásnené usadeniny neprepúšťajú takmer žiadnu povrchovú vodu. Pramene flyšovej oblasti sú málo výdatné a vyskytujú sa na územiach s výraznejšou prevahou pieskovcov.

Prevládajúcim pôdnym typom Bielych Karpát sú málo úrodné hnedé pôdy. V niektorých lokalitách sa vyskytujú rendziny a vzácne aj černozeme.

Biele Karpaty vznikli pestrým postupom tvarovania. Svojou zemepisnou polohou a podnebím a križovatkou medzi chladným a teplým pásmom. Táto poloha umožnila vznik unikátnych rastlín a živočíchov.