Hyeny

Výskyt: Hyeny sa vyskytujú pomerne rozmanito po celej zemi.Osídlujú takmer celú Afriku, stredný východ až k Indii.Hyeny si vyslúžli prívlastok zvierat požierajúcich zdochliny- a niet divu ved niektoré druhy sú jedný z najobávanejších mesožravcov.

Pôvod: Hyeny sa objavili na sklonku miocénu( pred 254 –5 mil. rokov). Ich predchodcami boli Cibetky- malí mesozraví savci. Hyeny v rannom období naozaj vyzerali ako oni. Už v tomto štádiu sa hyeny vyznačovali pevnými zubami, ktoré mohli lahko rozdrtiť kosť. Tento rys si zachoval hlavne jeden z troch druhov hyen, ktory prežil do dnes.
Behom pleistocénu (pred 2. mil2 rokov) sa vyskytla hyena jaskynná. Jej velikosť bola dva krát večsia ako je velkosť največšieho terajšieho druhu.

Druhy:
Hyena škvrnitá- je to najvecsí súčasný druh a jej výskyt je rozšírený hlavne v Afrike.
Osídluje takmer vsetky biotopy, ako napríklad Púšť, suché stepy, zalesnené oblasti.
Jej výskyt je rovnaký ako u dalsích dvoch druhov!
Srsť hyeny škvrnitej tvorí dlhá , hrubá kožušina bledožltej, alebo khaki farby. Na kožuchu sa vytváarajú nepravidelné tmavé škvrný.Tlapky, čenich a špička ocasu je zafarbená do tmavohneda alebo čierna. Krk a hriva pokrýva krátka, ježatá hriva.

Hyena čabraková – Je najmenej rozšírená, ale za to osídluje omnoho viac druhov oblastí.
Má dlhšiu tmavohnedú kožušinu ako hyena škvrnitá. Jej hrubá srsť nabáda k zdaniu, že je ovela vecčia ako v skutočnosti je.
Hyena žíhavá – Je najmešia zo všetjých druhov. Je rozšírená hlavne na severe. Má rada nechránenú volnú krajinu a často i skalisté oblasti. Len málokedy sa vzdaluje dalej ako 10 Km od vodného zdroja. Má šedú dlhu srst, s čiernymi pásikmi.
U všetkých druhov je známe že ramená su umiestnené výrazne vyššie ako zadná časť. Zadok rapídne klesá. Zvierata sa pohybujú klusavým, húpavým krokom. Hyeny škvrnité majú zagultené uši, zatil čo ostatné druhy majú uši zašpicatené.

Život hyeny: Hyena je len zriedka videná počas dna. Začína byť aktívna počas súmraku a po zotmení. Dennú dobu trávi vo svojej nore, alobo aaspoň v jej okolí. Svoju noru si vytvára tak, že rozširuje uz vykopané podzemne úkryty iných živočíchov, alebo si buduje „miestočko“ v húštinách. Hyeny majú sílne vyvynutý zmasel pre svoje teritórium. Velkosť teritória sa odvíja od dostatku potravy na ňom. Hranice označujú s výlučkami z ritný ch žliaz a pachových žliaz medzi prstami. 4asto tiež výkalmi a močom...
Hyena škvrnitá je najdružnejšia zo všetkých druhov. Žije v spoločenstvách alebo klanoch, ktoré majú v niektorých prípadoch až 80 členv. Zvečša je to ovšem okolo 15 jedincov. Pri hyenách preberá vládu samica, ktorá je večšia ako samci. Hyeny prevodzujú celý rad zvukov a volaní ktoré sú počutelné aj pre ludské ucho. Každá hyena má výrazný hlas a je ju počuť až do vzdialenosti niekolko kilometrov. Práve krik hyeny škvrnitej pripomína hlas chichotania, a tak sa jej začalo vravieť chechtajúca hyena. Hyena čabraková pobýva v rodine s 4-6 príbuznými ktorý obývajú vymedzené územie.Pri spoznávaní sa a očuchávania sa im načochorí hriva.

Potrava: Hoc pôsobí ako „zdravotná polícia“ čiže požiera zdochliny, nie je iba požierač mrtvol, ale napr. hyeny škvrnitá je vďaka svojmu dobrému zraku aj dobrý lovec. Hyeny si pri love ako tlupa pomáhajú. Dosahujú rýchlosť až 65 Km/h a dokážu predbehnúť a zabiť zvierata ako zebry a šelmy. Zachytia končatiny a slabiny obete a držia dovtedy, kam korisť neskoná. Ostatný členovia stáda obeť priam roztrhajú a a na posedenie zjedia 15 Kg masa.
Hyena škvrnitá má najsilnejšie čeluste zo všetkých masozravcov. To dokazuje fakt, ze je schopná zabiť aj tigra či leva. So zubami môže drtiť kosti. Aj tráviaci systém je schopný tieto kosťi ztráviť. Hyena má bile výkali, pretože obsahujú mnoho vápniku zo zjedených kostí.

Hyena taktiez okrem cicavcov nepohrdne ani hmyzom a plazmy. Dokonca sa ziví aj zvyškami na okrajoch domácich smetíšť. Hyena čabraková a hyena žíhavá predstavujú menej agresívne druhy. Pri Zacítení koristi používajú svoj výborný čuch. Tieto dva páry lovia samostatne, alebo v pároch. Tieto druhy pojedajú aj vajíčka, zeleninu a ovocie. Hyena čabraková pojedá aj zdochnuté ryby a iné morské živočíchy.Hyeny sa až 10 hodín venujú zháňaním potravy.
Hyena rodí v akejkolvek ročnej dobe. Hyeny škvrnité vrhajú asi 2 mláďatá po 110 dnoch gravidity. Mláďatá prichádzajú na svet v norách. Mnoho samíc sa združuje v jednom hniezde, aby tu pordili mláďatá spoločne. Na rozdiel od iných pozemských masožravcov, hyeny čabrakové sa rodia s otvorenými očami.Naviac majú zuby a možu behať takmer okamžite po narodení. Noru mláďatá neopúšťajú 8 mesiacov. Potom sa začínajú zúčastňovat lovu a nájazdov v blízkosti matky. Koli predátorom nenosia hyeny do nory svoje úlovky.Odstavenie mládaťa z hniezda nastáva v 1roku až 18. mesiaci. U hyeny čabrakovej je bežné že pri kolení sa zúčastňujú aj iné samice ako je matka.

Zachovanie rodu: Mnoho druhov hyen zmizlo zo svojich povodných domovov vdaka prenasledovaniu vo forme lovu. Na začiatku tohto storočia sa mohli hyeny zabíjať, pretože boli považované ako škodná zver. Hyena sa len ťažko zbavuje nálepky“zabijak dobytka“.