Dospelý muž má 5-6 litrov,ženy majú okolo 4,5-5 litrov krvi(8-9% z celkovej hmotnosti tela) a bez následkov može človek stratiť 0,5 litra,no strata väčšia ako 1,5 litra ohrozuje život.
Krv je červená nepriehľadná(viskózna) tekutina prúdiaca v krvných cievach,skladá sa z tekutej zložky - krvnej plazmy-(56%),z bunkových elementov(červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky)-(44%) a spolu s tkanivovým mokom vytvára vnutorné prostredie organizmu.
Funkcie krvi:
1) zabezpečuje metabolizmus všetkých buniek(privádza živiny a kyslík do tkanív,odvádza splodiny látkovej premeny, privádza vitamíny, hormóny a zasahuje do regulácie organizmu)
2) zúčastňuje sa pri riadení homeostázy (udržuje stále pH,stály osmotický tlak,stálosť vzájomného pomeru iónov,stálu telesnú teplotu)
3) krv má význam pri obrane organizmu proti infekcii
4) stálosť objemu krvi, má význam pri udržovaní a riadení krvného tlaku
Krvná plazma -tekutá zložka krvi,je priesvitná s nažltnutou farbou
- 91% tvorí voda+rozpustené látky(7% organické=albumíny,globulíny,protrombín,fibrinogén;1% anorganické=ióny Na+,Cl-,HCO3-,K+)
- fyziologický roztok – 0,9 % roztok NaCl, udržuje stálu osmotickú hodnotu
- pH plazmy –7, 4
Bunkové elementy:
Červené krvinky(erytrocyty)-kruhovité,bezjadrové,uprostred zúžené
- obsahujú 60% vody,40 % sušiny(95% sušiny tvorí hemoglobín)
- vznikajú v červenej kostnej dreni plochých kostí lebky a trupu za účasti vitamínu B12
- obsahujú hemoglobín(červené krvné farbivo,obsahuje železo a je schopné prenášať kyslík)
- 1 červená krvinka žije 120 dní,potom sa rozpadá v slezine na hemoglobin,pričom sa uvolní železo a z neho sa
zostavia nové krvinky,zbytok sa nazýva bilirubín – žlčové farvivo
- muži=5-5,5 miliónov v 1 mm3
- ženy=4,5 mil. v 1 mm3
- indiáni v horách=8mil. v 1 mm3
- SEDIMENTÁCIA ČERVENÝCH KRVINIEK=je možné pozorovať po zabranení zrážania krvi(napr.kyselinou citrónovou)
= časti krvi sa rozdelia podľa hmotnosti
= rýchlosť závisí od zloženia plazmy,zvyšuje sa pri infekčných a zápalových ochoreniach
= podáva informácie o vzniku a ústupe choroby
= zdravý jedinec 1-8mm/h
- HEMATOKRIT=objemový podiel červených krviniek v krvi
= u mužov 40%-48%,u žien 40%-44%
Biele krvinky(leukocyty)-obsahujú jadro,nemajú stály tvar
- v 1mm3 5-8 tisíc,počet je nestály(počet sa zvyšuje po najedení a pri chorobných stavoch)
- rozdeľujú sa na 1)GRANULOCYTY-a)neutrofilné(40%)=schopné meniť tvar,pretlačia sa pórmi v stenách vlásočníc do miesta infekcie,kde sú chemicky
priťahované-chemotaxia
b) eozinofilné(1-9%)=množstvo stúpa pri alergických a parazitických chorobách
c) bazofilné(0,5%)=produkcia látok s vazodilatačnými(rozširujú priemer ciev) a antikoagulačnými(protizrážanlivými) účinkami
2) AGRANULOCYTY-a)monocyty(5%)=cirkulujú ako nezrelé krvné bunky,dostávajú sa do tkanív,kde fagocytujú(voľné alebo fixované makrofágy)
b) lymfocyty(20-40%)=lymfocyty T-vykonávajú bunkovú imunitu-namierené proti bunkám transplantovaným tkanív,atd´
= lymfocyty B-zodpovedné za hormonálnu imunitu
Krvné doštičky(trombocyty)-vznikajú v kostnej dreni odškrcovaním cytoplazmy obrovských buniek,majú nepravidelný tvar a nemajú jadro
- funkcia = zrážanlivosť krvi
PROCES ZÁSTAVY KRVÁCANIA:
1. Pri poranení cievy sa na vzduchu rozpadaju červené krvné doštičky,ktoré uvoľňujú enzým trombokináza.Ten za prítomnosti vápenatých iónov premieňa protrombín(v krvnej plazme)na trombín.
2. Pôsobením trombínu sa v krvnej plazme rozpustná látka fibrinogén mení na nerozpustný fibrín.
3. Fibrín vytvorí sieť vlákien,do ktorých sa zachytia krvinky.Vznikne krvný koláč,poranená cieva sa uzavrie.
4. Koláč vytlačí krvné sérum(krvná plazma bez fibrinogénu).
5. Po uzatvorení cievy pôsobia protizrážanlivé faktory.Pokiaľ nepôsobia,vznikajú trombózy(zrazená krv v cievach).Tie môžu byť zanesené na iné miesto-ucpú cievu zásobujúcu krvou niektorý orgán-dochádza k embólii.
STRATA KRVI
- do 500 ml nespôsobuje dospelému človeku ťažkosti, strata väčšia ako 1500 ml je už nebezpečná životu; s postupnou stratou krvi sa organizmus vyrovnáva lepšie;
- normálny objem krvi-normovolémia
- zvýšený objem krvi-hypervolémia
Krv sa obnovuje denne asi 50 ml; ročne 18 litrov ; celkové množstvo krvi sa obnoví trikrát za rok.
KRVNÉ SKUPINY:
- objavil lekár Ján Jánsky-profesor Karlovej univerzity
- založené na existencii antigénu(molekuly na povrchu membrány červených krviniek) a protilátky(v krvnej plazme)
Krvná skupina A
- Krvná skupina A sa objavila asi pred 25 000-15 000 rokmi. Nomádsky lovec sa usadil ako roľník. Najdôležitejšou zložkou jeho potravy sa
stali obilniny a iná rastlinná potrava. Rozhodujúcu úlohu zohrali aj zmeny v sociálnom zložení spoločenstva.
Novovzniknuté roľnícke spoločenstvá žili spolu na malom priestore, čím sa najrozličnejší pôvodcovia chorôb mohli ľahšie prenášať z človeka na človeka. Imunitný systém preto musel byť oveľa výkonnejší ako predtým. Krvná skupina A sa čoskoro začala rýchlo rozširovať. Gény tejto krvnej skupiny sa dostali cez Áziu a Predný Východ až do Európy, kde je rozšírená dodnes.
- má anitgén A a protilátku B v plazme
Krvná skupina B
- Krvná skupina B vznikla v oblasti Himalájí a Indie pred 15 000 až 10 000 rokmi. V tomto regióne vládli pre ľudí extrémne životné podmienky.
Podnebie bolo drsné, zásobovanie potravinami nepravidelné a často veľmi jednostranné. Hlavnou stavebnou zložkou potravy boli fermentované mliečne výrobky ako jogurt, kefír a tvaroh. Nemenej dôležitý bol aj chov dobytka. Ľudia museli byť tvrdí a odolní. Ich imunitný systém musel byť mimoriadne silný. Ešte i dnes sú ľudia s krvnou skupinou B obdivuhodne odolní voči akémukoľvek druhu prechladnutia. V priebehu storočí putovali Nomádi zo svahov Himalájí ďalej až do oblastí nížin. Krvná skupina B bola dlho typická pre ľudí z juhovýchodnej Ázie a rozsiahlych stepí Euroázie.
- antigén B a protilátka A
Krvná skupina AB
- Krvná skupina AB je zo všetkých krvných skupín najmladšia, existuje iba 1200-1000 rokov. Z hľadiska vývoja dejín sa objavila neskoro, a preto je veľmi zriedkavá. Krvná skupina AB je výsledkom nového sťahovania národov, keď sa krvná skupina A obyvateľov východnej a strednej Európy zmiešala s krvnou skupinou B Mongolov z Ázie. Krvná skupina AB predstavuje spojenie znakov krvnej skupina A a B. Oproti typickej strave krvnej skupiny A a B majú však menej odolný žalúdočno – črevný trakt. Od predkov s krvnou skupinou B zdedila skupina AB odolný imunitný systém. Okrem toho je mimoriadne dobre chránená pred ochoreniami autoimunitného systému ako napríklad reumatické choroby a alergie.
- antigén A aj B, protilátka nie je
Krvná skupina 0
- Prví ľudia s prapôvodnou krvnou skupinou 0 žili pravdepodobne už pred 40 000 rokmi v Afrike. Boli to šikovní lovci
– základ ich potravy tvorilo mäso. Dokonca ani dnes nemajú ľudia s krvnou skupinou 0 žiadne problémy pri trávení mäsa.
- antigén 0,protilátka A aj B
Rh (rhesus) faktor
- na povrchu červených krvinek Rh antigen
- 85% Rh pozitivný – nemajú protilátky proti Rh faktoru
- 15% Rh negativní – nemajú na červen.krvinkách antigen Rh ale nemají v plazmě protilátky
- protilátky sa však vytvoria,ak sa v Rh negatívna krv stretne s čer.krvinkami Rh pozitívneho
človeka.
- matka(Rh- ) môže byť nebezpečná pre plod(Rh +)
- dôležité pri transfúzii krvi-rovnaká skupina,rovnaký Rh faktor
CHOROBY:
Anémia =znížená hladina červených krviniek(únava,bledosť)
Ateroskleróza =ukladanie tuku,tým sa zužujú tepny,keď sa ucpe mozgová cieva nastáva mŕtvica,u vencovitých tepien nastáva infarkt
Flebitída =zápal žíl
Hemofília =dedičná nedostatočná zrážanlivosť krvi
Hemoroidy =rozšírenie a ztenčenie ziliek okolo konečníka(bolesť a krvácanie pri stolici)
Hypertenzia =trvalé zvýšenie krvného tlaku – trvalé zvýšení krevního tlaku
Sepsia =otrava krvi – otrava krve
Trombóza =tvorba krvných zrazenín(trombu),môže viesť k ucpaniu srdcových ciev-infarkt
Mozgová mŕtvica =poškodenie mozgu keď sa preruší zásobovanie krvi,prejaví sa poškodením telesných funkcií
