Skúmanie závislostí

1. Základné pojmy a úlohy

   Javy a procesy, ktoré prebiehajú v prírode a v prírode a v spoločnosti, sú vzájomne podmienené a závislé. Jednotlivé veci alebo javy možno plne pochopiť len v súvislosti s okolitými vecami alebo javmi. Pritom spravidla výskyt jedného javu podmieňuje existencia iného javu, ktorý nazývame jeho príčinou. Hovoríme potom o príčinnosti, čiže kauzalite. Pri zložitejších javoch nemusí však následok ovplyvňovať len jeho príčina, ale aj ďalšie podmienky, ktré môžu pôvodný následok dokonca podstatne zmeniť.
Keď pozorujeme javy a procesy okolo nás, ľahko zistíme, ako navzájom súvisia. Napríklad hektárový výnos určitej plodiny závisí od množstva pridávaného hnojiva do pôdy na základe pôdoznaleckého rozboru.

2. Funkčná (pevná) a voľná závislosť

Dôležitou úlohou všetkých vedných disciplín je skúmať závislosť medzi javmi. Osobitne dôležité je skúmať príčinné závislosti (keď jeden jav je príčinou, ktorá za istých podmienok vyvolá vznik druhého javu - následku). Príčinnosť je najvýznamnejšou formou vzájomnej závislosti medzi javmi.
Závislosť môže byť:
   - funkčná (pevná),
   - voľná.
   Funkčnou (pevnou) nazývame takú závislosť, pri ktorej hodnotu nejakého štatistického znaku úplne určuje jeden znak alebo iné ďalšie znaky. Podstatou funkčnej závislosti je, že každej hodnote jednej premennej veličiny (nezávisle premenná veličina, ktorú v matematike nazývame argumentom a označujeme symbolom x), zodpovedá vždy určitá jedna hodnota druhej premennej veličiny (závisle premenná veličina, ktorú nazývame funkciou a označujeme y).

   Funkčnou závislosťou je nápríklad závislosť medzi objemom plynui a teplotou, medzi polomerom kruhu a plochou kruhu a iné. Funkcia môže byť závislá aj od viacerých argumentov (napríklad plocha trjuholníka závisí od veľkosti jeho základne a výšky).

   Vo všetkých uvedených prípadoch vidíme, že vzťahy medzi znakmio sú pevní, majú charakter nevyhnutnoti. Funkčnú závislosť preto nazývame pevnou závislosťou.

Spoločenské, a teda aj ekonomické javy, ktoré sú oveľa zložitejšie než prírodné javy, nie sú navzájom pevne závislé. Na závislosť medzinii zvyčajne pôsobia celé komplexy príčin a následkov. Vezmime si napríklad závislosť medzi pracovnou triedou a mzdou robotníka. Je zrejné, že zaradenie do určitej pracovnej triedy pôsobí na výšku robotníkovej mzdy. Pračovná trieda rozhodne vplýva na výšku mzdy, no neurčuje ju výručne.

   Takýto typ závislosti nazývame voľnou závislosťou, t. j. určitej hodnote znaku zodpovedáí celý rad hodnôt druhého znaku.