Dinosaury boli rozdelené na dve skupiny. Mäsožravce a bylinožravce. Pri vzájomnom boji vyhral vždy ten silnejší. Korisť lovili len mäsožravce. Bylinožravce objedávali stromy a prízemné rastlinstvo. Neboli to cicavce. Niektoré dinosaury aj lietali a plachtili. Malé dinosauríky sa liahli z vajec podobných pštrosím. Dinosaury žili na celej zemi. Kosti sa našli v: Kanade, Colorado, Montana, Nové Mexiko, Wyming. Medzi dinosaury patrí aj Mamut. Niektoré dinosaury prežijú zimu a niektoré nie. Skoro všetky dinosaury boli vyššie ako palmy. Dinosaury boli najvyššie zvieratá na svete. Kúpali sa v bažinách. Všetky dinosaury žily viac ako 1000 000 rokov. Ale keď bojujú tak vyhrajú oni alebo tí druhí. Keby sme spočítali všetky dinosaurov tak bi ich bolo okolo 55. Dinosaury sa mali niekedy zle. Aj keď bola doba žadová a boj. Boli dobré dinosaury a zlé dinosaury. Naši predkovia ešte nepoznali dinosaury. Dinosaury patria medzi najpopulárnejšie a dnes už aj najznámejšie zo všetkých zvierat. Dinosaury žili tri geologické obdobia: trias, jura a krieda. Niektoré dinosaury boli dobré a neprežili. Medzi dvojnohé teropody (,,nohaté obludy“) patria všetky známe dravé dinosaury. Ich typickí predstavitelia majú vtáčie znaky, napr. Duté kosti, esovito prehnutý krk, dlhé a svalnaté zadné končatiny, ako aj štvorprstné stupaje s pazúrmi, charakteristické krátkym a vysoko položeným štvrtým prstom. Mnohé teropody boli zrejme teplokrvné a prinajmenšom niektoré z nich mali perie.

Tyranosaurus

Tyrannosaurus (,,krutý jašter “) bol jedným z posledných, ale aj najväčších a najsilnejších mäsožravých suchozemských zvierat všetkých čias a bol najkrvilačnejší
s dinosaurov. Tyranosaurus bol bojovník a mal vežké zuby a vežké pazúry. Bol vežký a zúrivý. Tento dvojnohý teropod dorastal do vežkosti slona, jeho dĺžka sa rovnala šírke tenisového kurtu a vďaka svojej výške by mohol nazrieť do okna na prvom poschodí. Silné čežuste obrovskej, až 120-centimetrovej hlavy boli vyzbrojené pílkovými zubami, na troch prstoch mohutných chodidiel pripomínajúcich stupaj vtákov vyrastali silné pazúry. Jeho malé, dvojprstné ruky a predlaktia, nie dlhšie ako predlaktie človeka, vyzerali až absurdné drobulinké v porovnaní s masívnymi zadnými končatinami. Aj napriek vežkosti sa Tyranosaurus vyznačoval žahkou telesnou stavbou s dutými kosťami a vežkými oblokmi na lebke. Tento mäsožravec mal vežké hrizáki ako šálka. Tyrannosaurus mal dlhý chvost ako šírka bitovki. Oči mal vežké ako hodinky. Jeho hlava bola tvrdá ako kameň. A vyzeral strašne a zúrivo. Keď niekoho uvidel tak ho zabil a zjedol a rozštvrtil. Či už sám, vo dvojici alebo v celej svorke Tyranosaurus sa pravdepodobne pohyboval v stopách putujúcich stád rohatých alebo vtákopiskatých dinosaurov a snažil sa uchmatnúť slabé, mladé alebo choré jedince. Mohol však mať aj inú taktiku : číhal v zálohe, odkiaž vyrážal za korisťou rýchlosťou vyššou ako 30 km za hodinu a po krátkom behu sa na ňu vrhal s doširoka roztvorenými čežusťami. Niektorí odborníci však nesúhlasia s touto teóriou. Myslia si, že Tyranosaurus sa pohyboval pomalšie a živil sa iba mäsom zdochlín. Táto hypotéka má však háčik- ani jeden z dnešných suchozemských mäsožravcov sa neuživí iba požieraním zdochlín. Tyranosaurus zrejme prehryzol pílkovitými zubami. A ešte má vežké zubí.

Brachiosaurus

Brachiosaurus má najdlchšý krk na svete. A je največšý dinosaurus na svete. Je mäsožravec a žil v období kriedy. Brachiosaurus (,, ramenatý jašter“), je najťžší pripomínal mohutnú žirafu. Podža niektorých odhadov dosahovala jeho hmotnosť váhu desiatich slonov, novšie prepočty však stlačili tento počet na šesť. Predné končatiny boli oveža dlhšie ako zadné, takže plecia sedeli vysoko nad úrovňou bedier. Plecia poskytovali širokú základňu pre krk, ktorý kýval hlavou zboka nabok a zhora nadol- z výšky tretieho poschodia až do výšky prízemia. Pri porovnaní s väčšinou sauropodov bol jeho chvost pomerne krátky.

Barosaurus

Tento neuveritežne dlhý sauropod, nazývaný „ťažký jašter“, pripomína svojho blízkeho príbuzného diplodoka. Oba mali neohrabané telá, ktorých najvyšším miestom boli bedrá. Ich zadné končatiny sa takmer zhodovali a podža ďalších kostí usudzujeme, že lebka barosaura (doteraz sa ju nepodarilo objaviť) bola asi dlhá a šikmá ako lebka diplodoka. Tieto dva sauropody sa odlišovali najmä proporciami krku a chvosta. Hoci barosaurus mal pomerne krátky chvost, vyznačoval sa výnimočne dlhým krkom, ktorý meral od pliec až po hlavu 9m.

Vďaka tomu bol vyšší ako takmer všetky severoamerické dinosaury. Barosaurov dlhý krk bol určení na spásanie rastlín vo vežkej výške tak ako krk žirafy. Niektorí vedci vypočítali, že pumpovanie krvi do mozgu vyžadovalo neuveritežne vežké srdce s hmotnosťou až 1,6 tony. Platí však, že čím väčšie srdce tým pomalšie bije.

Roku 1992 odborníci z Kolumbijskej univerzity vyslovili vážnu námietku: srdce tejto vežkosti by pumpovalo krv tak pomaly, že krv vytlačená jedným úderom srdca do krku by ešte pred jeho nasledujúcim úderom stiekla späť. Navrhli preto iné riešenie: Barosaurus nemal iba jedno, ale až osem sŕdc -dve vežké boli v hrudníku a tri páry menších boli rozložené pozdĺž krku. Každé z nich bolo dostatočne vežké na to, aby dopumpovalo krv až k nasledujúcemu, pričom všetky srdcia pracovali ako štafeta. Spomínaní univerzitní vedci uvažujú aj o tom, že pre vysoký tlak krvi mohol byť tento druh dinosaura náchylný na srdcovocievne choroby a na predčasnú smrť v dôsledku infarktu alebo porážky. Skeptici s tým nesúhlasia; veria, že barosaurus to všetko zvládol s jedným stedne vežkým srdcom a s pomocou tepnových chlopní zabraňujúcich spätnému prúdeniu krvi, pričom pri dotláčaní krvi až do mozgu mohli asistovať aj vlnovite prebiehajúce svalové sťahy.