Niečo o nespavosti
Čo je to spánok?
Spánok je periodický stav človeka a vyšších živočíchov so špecifickými prejavmi správania vo vegetatívnej a motorickej sfére, pri ktorých chýba cieľavedomá činnosť, znižuje sa pohyblivosť a citlivosť sa vonkajšie vplyvy.
Samostatný spánok sa skladá z piatich fáz, ktoré tvoria základný spánkový cyklus: - Fáza 1. Predstavuje približne 5% spánku. Zaspávanie, „vchádzanie“ do spánkového cyklu, alebo prebúdzanie. Oči sa pohybujú veľmi pomaly. Svalová aktivita sa spomaľuje. - Fáza 2. Predstavuje približne 50% spánku. Spomaľuje sa mozgová aktivita. Zastavuje sa pohyb očí. Klesá telesná teplota. Dýchanie sa stáva veľmi pravidelným. - Fáza 3 a 4 (hlboký spánok). Počas týchto fáz prebieha väčšina regeneračných procesov. Neprebieha žiadna svalová aktivita a žiadne pohyby očí. Krvný tlak a tep sa spomaľujú. - Fáza 5 = tzv. REM fáza. V mozgu prebieha „usporiadanie“ zážitkov a aktivít, ktoré sme mali počať dňa. Dýchanie je zrýchlené, nepravidelné a plytké. Očami rýchlo mykáme rôznymi smermi. Tep a krvný tlak sa zvyšujú. Znižuje sa svalové napätie.
Týchto päť fáz sa pravidelne opakuje. Počas jednej noci absolvujeme 4 až 5 spánkových cyklov. Jeden spánkový cyklus trvá v priemere 90 minút, pričom 10 minút je REM spánok.
Aké sú príčiny nespavosti?
- Vek. Novorodenci spia 16 – 18 hodín, deti okolo 10 hodín, mládež približne 8 hodín, dospelý jedinci 7 – 8 hodín a starší ľudia 5 – 6 hodín denne. - Stres. Stres je príprava nášho organizmu na útok, alebo na prežitie za krajne nepriaznivých okolností a vedie k povzbudeniu všetkých systémov a organizmov, ktoré majú či môžu tieto reakcie uskutočniť. Naše telo a myseľ sa potom neľahko dostávajú do pokoja potrebného k tomu, aby sme mohli zaspať. - Psychické choroby: depresia, mánie, schizofrénia - Nadmerné pitie kávy, čaju a alkoholu - Vplyv prostredia (napr. hluk) - Fyzické problémy a choroby (napr. bolesť) - Vedľajší účinok niektorých liekov a drog
Nespavosť sú poruchy spánku, ktoré samy o sebe vo väčšine nie sú samostatným ochorením. Môžu však byť prejavom niektorého chorobného stavu alebo ochorenia.
Aké sú následky nespavosti?
Pri nedostatok spánku sa objavujú zmeny podobné starnutiu. Dochádza k urýchleniu niektorých chorôb napr. cukrovky, vysokého krvného tlaku, obezity a porúch pamäti. Prerušovaný alebo nedokonalý spánok je spojovaný s chronickou únavou, s vyšším výskytom psychických porúch a so zvýšeným počtom chorých. Okamžitý alebo dlhodobý nedostatok spánku môže viesť k zníženiu koncentrácie a tým k dopravným nehodám, pracovným úrazom.
Životné minimum spánku pre človeka je 3 – 4 hodiny. Najdlhšia bdelosť bez poruchy výkonnosti je približne 36 hodín, potom sa výkonnosť prudko znižuje. Po 2 – 3 prebdených nociach vznikajú epizódy mikrospánku, po 8 prebdených nociach človek zaspí aj v priebehu chôdze.
Najdlhšie vydržal nespať Randy Gartner v roku 1961, kedy pod dozorom lekárov nespal 265 hodín, čo je 11 dní. Pokusná myš po 21 dňoch nespania zdochne pre chaos v riadiacich štruktúrach mozgu.
Ako mať sladký spánok?
- Dodržať pravidelný čas zaspávania a prebúdzania (s odchýlkou max. 30 minút) - Posteľ používajte len na spánok, eventuálne pre sexuálne aktivity – vyhýbať sa dennému driemaniu. - Telesná námaha a zvýšená pohybová aktivita do 5 - 6 hodín pred spánkom zhoršuje spánok a zaspávanie. - Látky ktoré zhoršujú spánok (ako alkohol, kofeín a nikotín) sa tiež neodporúča 0 – 5 hodín pred spánkom – tieto látky narušujú prirodzené striedanie spánkových fáz. - Teplá kúpeľ 2 hodiny pred spánkom urýchli zaspávanie. - Pre dobrý spánok je dôležitá teplota nôh (mnohým pomáhajú teplé ponožky). - Teplota v spálni má byť najnižšia v byte (16 – 20°C), chladnejší vzduch má aj vyššiu relatívnu vlhkosť. - Na riešenie starostí všedného dňa je dobré vyhradiť si čas poobede. Večer musí byť myseľ uvoľnená a čistá od pracovných a iných problémov. - Po namáhavom a stresujúcom dni (alebo pri namáhavej práci) sa odporúča relaxácia (napr. meditácia). - Mnohým ľuďom pomáha predspanový rituál, napr. čítanie, umývanie zubou, modlenie... - Ak spánok neprichádza do 30 minút alebo sa nám prestane chcieť spať, mali by sme vstať a venovať sa nejakej nudnej činnosti. Keď pocítime, že sa nám chce znovu spať znovu si ľahneme. - Úmyselné skoré zobúdzanie môže pomôcť urýchliť zaspávanie a zlepšiť rytmus striedania spánku a bdenia. - Po prvom rannom prebudení sa neodporúča znovu zaspať – takýto spanok je plytký, plný snov a oslavuje duševnú aktivitu.
|