APRÍL, 1992 - Od Antarktídy sa odlomil menší ľadovec, ktorý sa plavil 7 rokov, kým sa dostal len necelých 500 kilometrov od Argentíny.

U týchto ľadovcov sa nikdy nedá určiť presný smer, kadiaľ sa vydajú. Aj keď sa objavia v teplých vodách, trvá ešte dlho, kým sa roztopia i niekoľko rokov. Dnes už nehrozí také nebezpečenstvo ako v prípade Titanicu. Americkí vedci v 70 - tých rokoch predpovedali, že topením antarktických ľadovcov sa čoraz viac sa zrýchľujúceho globálneho otepľovania. Hlavnou príčinou je hromadné využívanie a spaľovanie fosílnych palív, ako je ropa a plyn. Vedci predpokladajú, že teplota v tomto storočí vzrastie o 3,5 stupňa. Najväčšie nebezpečie predstavuje topenie ľadovcov na Arktíde.
Nachádza sa tu 91 % planetárnych zásob ľadu, ktoré by mohli svojim roztopením zvýšiť svetovú hladinu vôd o 70 metrov. Po veľkom oteplení sa môže podľa výskumov a malo by sa malo opäť ochladiť.

ZNEČISŤOVANIE MORÍ

Ropa, havárie tankerov
Ropa je zmes nízko a vysoko molekulárnych uhľovodíkov, z ktorých sa destiláciou získava petroléter, benzín, petrolej a plynový olej. Je najväčším problémom pre moria a oceány.
Do mora je vypustená väčšinou pri haváriách tankerov, alebo dokonca úmyselne, ako v roku 1991, keď Irak zámerne vypustil do mora obrovské množstvo ropy. Znečistené more, úhyn rýb a vodných rastlín, a aj smrť ľudí to sú jeho dôsledkom. Hlavné zdroje ropy ležia mimo ťažiska priemyslovej výroby, preto sa dopravuje cisternovými loďami alebo potrubiami dlhými niekedy až tisíce kilometrov. Hlavná cesta tankerov, najpoužívanejšia, vedie cez Indický oceán okolo Južnej Afriky do západnej Európy a aj do Japonska.

Tanker môže prenášať maximálne 100 000 ton ropy, v 50 rokoch tankery prepravovali max. 30- 50 000 ton. Priemerný počet tankerov za deň je 224. To je 224 000000 ton ropy v mori, síce uložené v cisternách, ale vždy existuje riziko havárie a následné vypustenie do mora. K vypusteniu ropy do mora dochádza i pri čistení tankerov, je to 33 000 ton ročne. Doplatia na to milióny rýb a malých organizmov žijúcich vo vode. Tankery sú ťažkopádne lode a preto firmy, ktoré ich vlastnia chcú len zárobok. Výroba tankerov je prísne strážená, dodržiavajú sa prísne bezpečnostné predpisy pre ich výroba. Podnikanie s nimi je vysoko zdanené a tak koncerny hľadajú ľahšiu a lacnejšiu cestu. Východiskom je Libéria v západnej Afrike, kde sa tankery registrujú a obchodníci sa tak vyhnú zdaneniu, pričom tankery z Libérie neboli vyrobené pod prísnou kontrolou a bezpečnostné opatrenia na palube lode nie sú absolútne spoľahlivé. A tak dochádza k haváriám. V priebehu dvadsiatich rokov (šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov) havarovalo vyše 250 tankerov.

1957, KALIFORNIA - havária cisternovej lode, vypustenie 9 ton ropy s veľmi vysokým obsahom aromatických zlúčenín. Chaluhy, riasy a živočíšstvo úplne vyhynulo v okolí 10 kilometrov.

1967, KALIFORNIA - havária tankeru, vypustenie 20 000 ton ropy. V okolí 30 kilometrov všetky organizmy uhynuli, i riasy, následky sa dostali až do 80 kilometrov, v tom pásme ostali organizmy choré, neschopné produkcie i konzumácie. Nastal veľký pokles chráneného vtáctva, z 5000 jedincov ostalo len 600.

1978, PORTSELL - loď registrovaná v Libérií viezla dva typy ropy z Iránu a Saudskej Arábie. Boli to aromatické uhľovodíky, ktoré sú aj doteraz najškodlivejšie. Tie sa v množstve 60 000 ton rozliali do mora a dostali až do Portsellu. Povlak ropy sa naďalej presunul prístavov a pobrežných mestečiek. Na začiatku sa ropa rozširovala po 72 kilometroch mora, po mesiaci povlak pokryl až 300 kilometrov a o ďalšie dva mesiace to kleslo na 220 kilometrov. Ropa sa udržala až do zimy, keď zaberala 100 km morskej hladiny, na ďalšiu jeseň už “len“ 50 km. Jazerá, do ktorých ústilo more, boli na tom horšie, tam sa ropa udržala 5 až 9 rokov. Najviac bolo more znečistené prvých 11 dní. Potom sa znečistenie činnosťou ľudí zmenšilo na polovicu. More bolo schopné rozložiť 5 percent ropy, ďalšia ropa bola prirodzene zahrabaná do piesku, alebo zničená príbojom na skalách. Najviac na to doplatili živočíchy v okolí 50 kilometrov havárie v čase stroskotania. Všetky organizmy uhynuli, aj zvieratá žijúce v blízkosti pláže. Stovky kilometrov mora vyhadzovalo na hladinu mŕtve živočíchy. Počet drobných živočíchov sa zredukoval o 30 až 50 percent. Vtáky, poškodené ropou stratili tuky a uhynuli zamrznutím, alebo sa priamo otrávili ropou. Niektoré druhy mali dlhodobé problémy s rozmnožovaním. Malo to dopad aj na ľudí. Bol znečistený zdroj pitnej vody, úplne klesol rybolov, ktorý tam nebol možný desiatky rokov. Ryby uhynuli ihneď, nepohyblivé, odolnejšie živočíchy ako ustrice boli pre konzumáciu jedovaté, v tom období ich bolo zničených 6 000 ton živej váhy. A i tie živočíchy, čo prežili, žili po celý zvyšok svojho života s rakovinou alebo neoplazmou, ktorá sa prenášala na ďalšie generácie. Lepšie pochodili chaluhy a živočíchy na skaliskách

Vyčistenie, a to len pobreží stálo francúzsku vládu 700 mil. frankov.
Na konci 70 - tých rokov sa nachádzalo v mori 1500 ton ropy. Pribudli k nej ďalšie havárie v roku 1980. I drobná odolná chaluha týmto katastrofám podľahla a jej miesta výskytu na skalách ostali holé a začali sa obnovovať až po 2,5 roka. Straty týchto rastlín sa tiež počítajú na tony.

Vrty na naftu sú ďalším problémom. Keď ropné veže nie sú chránené proti búrkam, dochádza k častým výbuchom. Samotná ťažba znečisťuje more.
V USA vybuchne ročne v priemere 1 vrtná veža. V 70 - tých a 80 - tých rokoch malo USA 22 havárií. Miliónové škody, úhyn hlavne vtákov a rýb.

1979, MEXICKÝ ZÁLIV- výbuch výskumného vrtu. Požiar a výlev ropy bol zastavený až po 290 dňoch. Do Mexického zálivu sa tak dostalo 475 000 ton ropy. 4,5 tisíc ton denne.