Niečo o imunite
Čo je to imunita?
Imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam – tvorí základnú obrannú líniu proti choroboplodným mikroorganizmom a aj napríklad proti nádorovému bujneniu. Patrí medzi základné systémy ľudského tela. Sú dva druhy imunity – prirodzená a získaná.
Prirodzená/ vrodená imunita – je daná geneticky, umožňuje organizmu brániť sa proti škodlivinám vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom od narodenia. Tvoria ju koža a sliznice ako základné bariéry. Prirodzenej imunite pomáhajú i niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde telu mikroorganizmus prenikne základnými bariérami.
Získaná imunita sa formuje v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami ktoré nezasiahla prvá obranná línia. Fungovanie získanej imunity zaisťuje zložitá sústava buniek a rôznych látok. Špecializované bunky po prvom stretnutí s novým mikróbom sprostredkujú tvorbu protilátok a spúšťajú celú radu mechanizmov, ktorých výsledkom je pohltenie a likvidácia cudzích buniek. Tieto bunky majú „pamäť“ a pri ďalšom kontakte sú schopné reagovať rýchlejšie. Zložka imunity, ktorá je založená na tvorbe protilátok sa nazýva humorálna imunita. Druhú zložku – bunkovú imunitu, zabezpečujú dva typy buniek. Sú to bunky „pomáhači“, ktoré rozpoznajú votrelcov a bunky „zabíjači“, ktoré ich likvidujú . Tie sú významné v obrane proti vírusom a nádorom.
Ako funguje imunita?
Základom funkcie imunity je zložitá a dynamická komunikačná sieť. Pri kontakte s cudzou látkou imunitné bunky začnú produkovať chemické látky. Tieto látky umožňujú bunkám regulovať svoj vlastný rast, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické, postihnuté miesta. Orgány imunity sú rozmiestnené po celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku.
Základom imunitného systému je schopnosť organizmu rozlíšiť telu vlastné a telu cudzie bunky a primerane na ne reagovať. Ak funguje imunitný systém normálne, imunitné obranné bunky sa aktivujú len v prípade, že objavia telu cudzie látky. Čokoľvek, čo môže spustiť obrannú reakciu imunitných buniek sa nazýva antigén alebo imunogén. Antigénom môže byť napr. baktéria, vírus, jeho časť, pleseň alebo iný parazit.
Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, môže vyvolať rôzne ochorenia – časté prechladnutie, chrípku, alergiu, zápal kĺbov (artritídu) ale aj rakovinu.
Ako sa oslabuje?
Imunitu oslabujú dva faktory - nesprávna životospráva a vonkajšie podnety.
Do nesprávnej životosprávy patrí nedostatok spánku, užívanie nadmerného množstva omamných látok (alkohol, cigarety, drogy), nevhodné zloženie potravy, alebo tiež negatívne emócie či nedostatočné vylučovanie.
Posledné výskumy v imunológii potvrdili úzke prepojenie medzi psychikou a imunitou. Teda stresové, frustrujúce a konfliktné situácie môžu vyvolať patologické reakcie aj rozličné ochorenia.
Medzi vonkajšie negatívne vplyvy patrí napríklad znečistené životné prostredie toxickými látkami ...
Vplyv týchto negatívnych faktorov sa znásobuje a spôsobuje preťaženie a rôzne poruchy imunitného systému. Stres sa podieľa na zhoršovaní krvného tlaku, na zvýšení pravdepodobnosti infarktu, na vývoji aterosklerózy, ako aj na ochorení končatinových ciev. Taktiež vplýva na vznik vredových chorôb, na vyvolanie cukrovky u osôb s dispozíciami, na poruchy zažívania, na vznik nádorov.
Aké sú prejavy oslabenej imunity?
Nedostatočná funkcia imunitného systému sa môže prejavovať celkovým pocitom únavy, bolesťami kĺbov, zhoršeným hojením rán, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zníženým počtom bielych krviniek, zvýšenou vnímavosťou k nádorovým ochoreniam a pod.
Ako zvýšiť obranyschopnosť?
Pre posilnenie imunity by sa človek mal vyhýbať negatívnym vplyvom, prípadne zmierniť ich následky.
Predovšetkým by mal vyvážene jesť, pretože ľudské telo potrebuje nevyhnutný prísun živín. Nielen vitamíny, ale aj bielkoviny, cukry, tuky, minerály. Strava by mala byť čo najpestrejšia s hojnosťou čerstvého ovocia a zeleniny, primeraného množstva mäsa a dostatkom tekutín. Počas namáhavejšieho obdobia môžeme siahnuť aj na potravinové doplnky výživy.
Pravidelný pohyb by mal byť samozrejmosťou, ale primeraný individuálnym schopnostiam.
Napätiu a stresu sa asi nikto z nás neubráni. Ak sú stresové podnety malé, môžu zvyšovať odolnosť organizmu. Ak však cítime, že situácia je kritická, mali by sme sa venovať relaxácií podľa vlastného uváženia.
|
