Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Epidémie
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | marcela_mada | ||
Jazyk: | ![]() |
Počet slov: | 893 |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.3 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 5m 30s |
Pomalé čítanie: | 8m 15s |
Neštovice a spalničky:
Amerika – epidémia neštovic a spalničiek
Choroby, ktoré v Európe už stratili svoje hrozné meno mali na obyvateľov Nového sveta katastrofický dopad.
1568 – počet obyvateľov Mexika klesol z pôvodných 25-30 na 3 milióny
1553-1791 – počet Inkov v Peru klesol z pôvodných 8 na 1 milión.
Škvrnitý týfus:
1489 Španieli obliehajúci maurskú Granadu si prizvali na pomoc žoldnierov, ktorí pred tým úspešne bojovali na Cypre s Turkmi. Po ich príchode španielski vojaci ochoreli na chorobu, ktorú pred tým nikto nevidel. Začínala bolesťami hlavy, pridal sa vysoká horúčka a kožná vyrážka, tvár nemocného stmavla a opuchla. Ťažký stav prechádzal do otupenosti, ktorá dala chorobe názov – typhos, grécky názov pre dym alebo hmlu. Vyrážka často zvredovatela a viedla ku gangréne a následnej strate prstov na rukách a nohách. Až do objavu antibiotík bola väčšina chorých v okamihu nakazenia už mŕtva. Ubehlo niekoľko mesiacov a Španieli stratili 20 000 vojakov. 3 000 padlo v boji a 17 000 zomrelo na škvrnitý týfus. Od roku 1490 do 1920 si vyžiadal vo vojnách viac obetí ako samotné vojenské akcie.
1528 – pri obliehaní Neapola zostala za mesiac z 28 000 vojakov polovica
1812 – straty v Napoleonovej armáde pri ťažení do Ruska v boji boli menšie ako úmrtia vojakov na týfus
1. svetová vojna – Úmrtnosť na východnom fronte dosahovala 70%
1917 – 1921 – v Rusku ochorelo na týfus 20 miliónov ľudí, z čoho zomreli 3 milióny
Vibrio cholerae:
1817 prebehla v Indii prvá epidémia. Vibrio cholerae sa pravdepodobne vyvinula z baktérie voľne žijúcej vo vodách Gangy a prispôsobila sa podmienkam ľudského čreva. Možno sa dostala k ľuďom prostredníctvom mäsa infikovaných rýb, možno vodou znečistenou výkalmi infikovaných zvierat. Baktéria sa šírila ako pôvodca väčšiny hnačkových ochorení prenosom z človeka na človeka a znečistenou vodou. Keď sa baktéria dostane do tráviaceho traktu, dochádza k jej rýchlemu rozmnoženiu v čreve, kde vylučuje silný toxín. Výsledkom je prudké zvracanie a hnačky, vedúce k nebezpečnej strate telesných tekutín, svalovým kŕčom, šoku, zlyhaniu obehu, smrti. Neliečená cholera znamená smrť pre 20-50% postihnutých behom niekoľkých dní, niekedy aj hodín. Po obchodných cestách sa šírila ďalej. Do konca 19. storočia obehli jej pandemie svet asi 6-krát. Siedmu datujeme do dvadsiatych rokov 20. storočia a ôsma sa skoro spustil a v roku 1993. Vzostup záujmu o bezpečné vodné zdroje, chlórovanie vody a očkovanie dokázali choleru zo západného sveta prakticky vytlačiť. Ebola:
Prvá zistená epidémia prebehla 1976 v pralesných oblastiach Zairu. Úmrtnosť dosahovala skoro 90% a zdroj nákazy nebol dodnes odhalený. Choroba začína horúčkou a končí krvácaním zo všetkých telesných otvorov. Vírus rozloží telo za 10 dní. Prenáša sa krvou, slinami, močom, hlienmi a spermiami. Vírus napáda imunitný systém – preniká do buniek zaisťujúcich imunitu a zneškodňuje ich.