Hydrokinezioterapia

Hydrokinezioterapia je pohybová liečba vo vode. Táto liečebná metóda americký pôvod. Charles L. Lowman z Los Angeles v roku 1924 po prvý raz použil hydrokinezoterapiu pri liečbe paralýzy. Nazval ju hydrogymnastika.
Obľuba tejto metódy u pacientov rôzneho veku a s rôznymi postihnutiami má viacero príčin.Vodné prostredie je vhodné pre ľudí so svalovým oslabením, či amputáciou, kedže sa vo vode neboja pádov a zranení. Pohyb vo vode vzbudzuje kladné emócie a k aktivite netreba pacienta nútiť. Cvičenie je bezbolestné a zdravotný stav zlepšie bez zdanlivo väčšej námahy.
Vztlak vody príjemne nadľachčuje a znižuje účinok gravitácie. Tlak vody pôsobí jako elastická bandáž, čo pri poškodení púzdiera väzov dodá kĺbu istotu. Odporom sa posilňujú jednotlivé svalové skupiny. Cvičením vo vode sa rozvíja statická a dynamická funkcia tela. Preto je aeróbna gymnastika považovaná za šetrnú. Nedochádza ku krajným polohám kĺbových polôch dôsledkom švihu.

Využitie:
Hydrokinezioterapia sa používa napríklad u pacientov s ischemickou poruchou srdca. Avšak pre nich pobyt vo vode znamená väčšiu zátaž a při cvičení musí byť fyzioterapeut opatrný.
Táto terapia je populárna aj u pacientov s involučnou presenilnou osteoporózou, ktorá sa prejavuje bolesťami v lumbárnej a torakálnej chrbtici. Hydrokinezioterapia musí byť doplnená o medikamentúznu liečbu. U geriatických pacientov má cvičenie vo vode dobrý vplyv na pohybové ústrojenstvo, ba aj parkinsonovú chorobu. Aj na psychiatrických pacientov pôsobí vodné prostredie kladne. Využíva sa pre podporu emocionálneho preladenia u depresívnych stavov ako aj pri psychosomatických syndrómov. Mnohým astmtickým deťom prináša hydrokinezioterapia radosť s pohybu, pričom hydrostatický tlak pôsobiaci an hrudníku posilňuje svalstva a uľachčuje výdych.
Veľmi význanú skupinu pre využitie hydrokinezoterapie predstavuje a liečenie stavov po úrazoch. Do tejto skupiny patria aj popáleniny, pre ktoré má vodné prostredie niekoľko výhod:

1. Ľahšie odlúčenie poškodených epitélií
2. Potlačenie bolesti při odstraňovaní obväzov
3. Urýchlenie hojenia pridaním morskej soli

Dľžka cvičenia závisí od stavu pacienta, v priemere je to 20-30 minút plus 10 minút zahrievania. Teplota vody sa obvykle pohybuje od 34 do 36 ºC. V bazéne musí mať pacient pocit pokoja a pohody. Minimálny priestor pre jednu osobu je 2,50 m x 2,25 m. Voda nemá siahať vyššie jako po prsia.

Pomôcky:
Priekopníci cvičenia vo vode museli pri výbere pomôcok improvizovať. Používali plastavé fľaše, pneumatiky, plávacie kolesá o podobne.Prvými pomôckami bpli plavecké rukavice, veslá a ťahacie bójky. Pomôcky slúžia na vznášanie a ako závažie.

Zásady pri hydrokinezoterapií :

1. Pacient sa nesmie báť vody
2. Počas výkonu cviku by mal zaujať pohodlnú polohu
3. Fyzioterapeut musí zaistiť stabilizovanie kľbov, ktoré sú priľahlé k miestam s ktorými pacient cvičí.
4. Všetky cviky sa majú vykonávat v bolestnom rozsahu pacienta
5. Pacient musí plynulo a správne dýchať
6. Doba cvičenia nesmie presiahnúť 2 hodiny

Kontraindikácie:

- Porušenie integrity kože
- Riziko infekcie
- Zápalové a hnisavé ochorenia kože
- Akútne zápalové ochorenia
- Performovaný bubienok
- Znížená vitálna kapacita plúc ( 900- 1500ml ) 
- Niektorí autori udávajú aj epilepsiu

Techniky cvičenia vo vode

Technika Bad Ragaz: Táto technika je pomenovaná podľa kúpeľov, kde ju vymysleli.Možno ju realizovať len ak je fyzioterapeut vo vode, pričom sú tri možnosti ako pôsobí na pacienta.

1. Izokineticky
Fyzioterapeut fixuje pacienta, ktorý sa pohybuje k nemu, alebo od neho.
2. Izotonicky
Fyzioterapeut pôsobí ako fixujúci bod, ktorý sa pohybuje, a paciet je tlačený v smere pohybu, čo vedie k vzostupu odporu pohybu.
3. Izometricky
Pacient sa drží vo fixovanej polohe a fyzioterapeut ho tlačí, čo podporuje stabilizačné kontrakcie.

Technika Watsu: Pochádza z Japonska a jej prínosom je strečing. Pacient ja pasívny a relaxuje na vode. Obvykle terapeut stabilizuje jeden segment, alebo s ním pohybuje vo vode. Pacient sa vznáša na jeho rukách a spolu simultánne dýchajú. Pri výdychu sa ponoria a pri sa dostanú späť.Aplikácia do určitej miery pripomína bojové umenia z Východu.

Spinálne mobilizácie: Používajú sa pri ťažkostiach s mobilnosťou chrbtice. Využívajú pasívnu mobilizáciu a turbulentný ťah.

Repetitívne kontrakcie: Zahŕňajúizometrickú a izotonickú prácu. Pacient nastaví polohu v kľbe a koná opokujúce sa pohyby okolo nulovej polohy.

Hydrodynamické cvičenia: Tieto techniky sú založené na hydrodynamických princípoch vztlaku, turbulencie a rovnováhy vo vode.

Plávanie: Plávanie je najstarším športom telesne postihnutých a zároveň a najstaršou fornom hydrokinezoterapie.Dnes je plávanie jej súčastou i keď je prispôsobená pacientovi. Predstavuje optimálne prostredie pre zlepšenie svalovej sily a flexibility.Rozvíja sa aj motorická kontrola a taktiež sa podporí kardiovaskurálny systém.

Spôsoby plávania( zoradené podľa náročnosti)
- Plávanie na chrbte
- Plávanie so snokerom a maskou
- Znak
- Plávanie na boku
- Prsia
- Kraul

Cvičenie detí:

Metódy cvičenia u detí sú podobné ako u dospelých pacientov. Potrebné je ich však prispôsobiť dieťatu. Je dôležité,aby sa malý pacient nebál vody a aby ho fyzioterapeut dokázal zaujať pestrými činnosťami, ktoré mu spríjemnia pobyt vo vode. Dôveru najmenších detí zvýši aj prítomnosť matky.Cvičenia na suchu a vo vode sa vzájomne dopľňajú.
Hydrokinezioterapia sa upredňostnuje pri algických stavov, kedy dieťa zo strachu pred bolesťou s postihnutou oblasťou nehýbe. Cvičenie po operácií výrazne odbúrava bolesť u ortopedických pacientov.
Priebeh cvičenia:
- Dieťa by nemalo byť ponorené do vody, dokiaľ nie je istota,že pod vodou zavrie ústa a bude vydychovať.
- U malých detí třeba dávať pozor, aby naprehltli väčšie množstvo vody, čo môže znížiť koncentráciu sodíka v krvi. Ohrozené sú deti mladšie ako 9 mesiacov.
- Pred začiatkom cvičenia musí byť vykonaná evaluácia na suchu i vo vode, ktorá zhodnotí adaptáciu vo vode, rozsah pohybu, svalový tonus, svalovú silu, senzorické uvedomovanie a pod. 
- Pri adaptácií sa používajú hry s imitačným cvičením.
1. Bocian: chôdza s dvíhaním horných končatín, maximálna flexia v bedrách a mierna flexia v kolenách
2. Rak: chôdza do zadu
3. Krokodíl: Rúčkovanie po dne, nohy vlečie dieťa za sebou
4. Hus:v sede na dne udierať hornými končatinami na hladine
5. Horúca kaša: Dieťa fúka do vody
6. Medúza: Dieťa stojí na dne, nadýchne sa, skloní hlavu a chytí sa za predkolenia, kolená priblíži k brade. Vztlak ho vynorí na hladinu
7. Siréna: Dieťa vydáva zvuky do vody.