Charakteristika húb ako samostatnej ríše organizmov:

Huby(EUMYCOTA)-jednobunkové a mnohobunkové eukariotické stielkaté organizmi, vždy heterotrofné, ktoré dnes niektorí autori navrhujú oddeliť do samostatnej ríše pre ich špeciálne znaky.Mnohými znakmi však inklinujú k rastlinám, aj pôvod niektorých skupín možno odvodiť od rastlín.Najnižšie organizované typy majú telo z jedinej nahej bunky, pri vyššie organizovaných skupinách je stielkou hubové vlákno(hýfa).Hýfy môžu byť jednoduché i rozkonárené, na nižšom vývojovom stupni sú sifonické bez priehradok, v dokonalejších skupinách sú mnohobunkové priehradkové.

Spleť hubových vláken sa nazýva podhubie(mycélium)a predstavuje vegetatívne štádium húb. Medzibunkové priehradky(septá) môžu byť celistvé alebo perforované, pričom otvor(pór) je buď jednoduchý, alebo so súdočkovitým zariadením(dolipór).Zrastom mycélia môže vzniknúť nepravé pletivo húb(plektenchým).Z neho sa tvoria plodnice húb, ale aj iné štruktúry(rizomorfy,skleróciá). Pri parazitických druhoch sa z mycélia tvoria aj prichytávacie vlákna apresóriá a haustóriá, ktorými vnikajú do tela hostiteľa a čerpajú z neho živina. V bunkových stenách väčšiny húb prevláda chitín, v malom množstve sa vyskytuje aj ceulóza a iné glukany. Zásobnou látkou je glykogén a oleje.

Nepohlavné rozmnožovanie húb sa deje rozličnímy výtrusmi, ktoré vznikajú buď asexuálne(konídie,oidiospóry,chlamydospóry), alebo po pohlavnom procese(oospóry,zygospóry,askospóry,bazídiospóry).Výtrusy nižšie organizovaných skupín bývajú bičíkaté(zoospóry), v dokonalejších skupinách bezbičíkaté(aplanospóry). Pohlavné rozmnožovanie môže byť izogamia,anizogamia, oogamia, somatogamia, ale sú známe aj špeciálne pohlavné spôsoby, ako zygogamia, gametagiogamia, hyfogamia, spermatizácia. Vegetatívne rozmnožovanie sa deje delením buniek alebo útržkami celých mycélií(fragmentácia), tiež rizomorfmia skleróciami.Výživa húb je principiálne heterotrofná a má tri základné formy: PARAZITIZMUS,SAPRÓBIA A SYMBIÓZA.Parazity môžu byť obligátne i fakultatívne.Častá ja symbióza, ktorá môže byť endotrofná i ektotrofná.Najznámejšou formou symbiózy húb je mykoríza-spolužitie s koreňmi vyšších rastlín, a lichenizmus-spolužitie s riasami a sinicami v stielke lišajníkov.

Pôvod a vývoj húb doteraz nieje uspokojivo vysvetlený. Ide o starú polyfyletickú skupinu navzájom nepríbuzných organizmov. V prírode majú funkciu najmä reducentov organických zvyškov, sú pôvodcami hubových chorôb(mykózy) rastlín, živočíchov i človeka , mnohé sú jedlé, ale niektoré i nebezpečne jedovaté, niektoré sa využívajú v biotechnológiách, sú producentmi vitamínov a antibiotík atď.Oddelenie má 5 pododdelení s viacerými triedami.

Pododdelenie Plesne (Zygomycotina)

Jediná trieda Zagomycetes.Nemajú bičíkaté formy , majú bohato rozkonárené sifonické mycélium. Pohlavné rozmnožovanie je zygogamia, čím vzniká zygospóra, nepohlavne sa rozmnožujú sporangiospórami, konídiami, zygospórami.Sú to väčšinou suchozemské saprofyty, žijú v pôde, niektoré sú príležitostnými parazitmi. Sú pôvodcami mykóz rastlín , živočíchov i človeka.Plesne rastú na zahnívajúcich organických substrátoch, na ovocí, zelenine, mlieku,syroch,zaváraninách,pekárenských vvýrobkoch.Na zahnívajúcich potravinách môžeme nájsť pleseň hlavičkatú(Mucor mucedo). Z mycéliového povlaku na potravinách vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami ktoré môžeme vidieť aj voľným okom.Patria sem rody Mucor,Thamnidium,Rhizopus,Absidia,Pilobolus,Entomophtora.

Paplesňotvaré huby (Eurotiales)

Významnou mierou sa podieľajú na hnilobe ovocia, zeleniny,skladovaných obilnín,krmiva, exotických plodov, semien a iných produktov.Napriek tomu, že sú to prevažne saprofitické huby, niektoré druhy produkujú nebezpečné jedy-mykotoxíny, ktoré môžu vyvolať rôzne ochorenia. Preto by sa potraviny napadnuté paplesňou nemali konzumovať ani po odstránení mycélia.Patria sem aj huby , ktoré sú pre človeka veľmi užitočné. V súčasnosti si bez antibiotík, ktoré sú produktom paplesní, nevieme predstaviť liečenie mnohých chorôb. Prvé antibiotikum Penicilín bolo vyrobené z druhu Penicillium notatum.Iné druhy penicillia sa využívajú napr. pri výrobe syrov napr. rokfort,camambert a i. Hojne rozšírený je aj aspergil čierny(Aspergillus niger). Často práve rod Penicillium spolu s rodom Aspergilus vytvárajú mycelárne povlaky na mnohých potravinách, čím ich znehodnocujú.

Penicilín objavil a jeho liečivý účinok potvrdil anglický bakteriológ,sir A. Fleming v roku 1928. Za svoj priekopnícky objav získal v roku 1945 Nobelovu cenu.
Z mycélia paplesní vyrastajú vzpriamené nosiče výtrusov-konídiofory, ktoré produkujú veľký počet spór. Konídie sa vytvárajú v takom množstve, že môžu byť aj príčinou rôznych alergií, pretože sú prítomné všade a sú stálou súčasťou ovzdušia.