referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Kvet a všetko o ňom
Dátum pridania: 23.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Aalishka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 564
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Kvet
• Reprodukčný (generatívny) rastlinný orgán
• Tvorba pohlavných buniek – gamét

Kvet borovicorastov
• Samčie šištičky – vreteno tvorené výtrusnými listami (tyčinky). Majú dve voľné alebo zrastené výtrusnice – peľové komôrky a v nich vznikajú peľové zrnká (mikrospóry)
• Samičie šištičky – tvorí vreteno, na ktorom sú podporné listene a z nich vyrastajú semenné šupiny, na ktorých sa tvoria dve nahé vajíčka

Kvet krytosemenných rastlín
• kvety s tyčinkami a plodolistami sú obojpohlavné
• kvety, ktoré obsahujú iba orgány jedného pohlavia sú jednopohlavné
• rastliny, ktoré majú obidva typy jednopohlavných kvetov - jednodomé (kukurica)
• ak sú jednopohlavné kvety na rôznych jedincoch – dvojdomé (tis)

Kvetné obaly:
• ochranná funkcia
• lákajú hmyz - opeľovače
• môžu byť voľné, alebo zrastené
• nerozlíšený kvetný obal, ktorý tvoria len okvetné lístky – okvetie (tulipán, veternica)
• rôznorodý obal, rozlíšený farebne aj funkčne, je tvorený vonkajším kalichom (zelený) a vnútornou farebnou korunou
• koruna chýba u vetromopelivých rastlín (breza, topoľ)
• kvetné obaly nemajú kvety borovicorastov

Plodolisty:
• Samičie pohlavné orgány
• V priebehu vývoja menia svoj tvar
• Zrastením viacerých plodolistov vzniká piestik – čnelka, blizna, semenník.
• V semenníku sa vyvíjajú vajíčka (1 alebo viac)
• Vajíčko vzniklo zrastením väčšieho množstva výtrusníc, preto je diploidné, vyvíja sa z delivého pletiva plodolistu – placenty. K placente semenníka je pripojené vajíčkovou šnúrou. Prostredná výtrusnica tvorí vajíčkové jadro, ostatné majú len ochrannú funkciu, tvoria vajíčkové obaly. Na vrchole vajíčka je otvor – peľový vchod.
• Vajíčkové jadro je vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého materská bunka zárodočného mieška sa redukčne delí. Vzniknú 4 haploidné bunky, 3 zaniknú a zostávajúca bunka tvorí mladý jednobunkový zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom.

• Magnóliorasty: jadro mladého zárodočného mieška sa mitoticky delí trikrát za sebou – vzniká 8 jadier obklopených cytoplazmou, z ktorých sa na jednom póle vajíčka vytvára vajcová bunka a dve pomocné bunky a na protiľahlom póle protistojné bunky. Dve jadrá v strede zárodočného miešku – polárne jadrá splynú a vytvoria diploidné centrálne jadro - zrelý zárodočný miešok pripravený na oplodnenie

• Borovicorasty: haploidné jadro sa vyvíja odlišne, viacnásobným mitotickým delením vzniká primárny endosperm s niekoľkými zárodočníkmi(ich počet je pre jednotlivé druhy charakteristický) vo vnútri s veľkou vajcovou bunkou – oosférou.

Tyčinky:
• Tvorí ich nitka a peľnica
• Vývin peľových zrniek v peľniciach semenných rastlín je rovnaký. V peľniciach je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vytvárajú tetrády peľových zrniek. Skôr ako jadro peľového zrnka opustí peľovú komôrku, mitoticky sa delí. Vznikne vyživovacia - vegetatívna bunka, z ktorej klíči peľové vrecúško a rozmnožovacia – generatívna bunka. Z nej vzniknú mitózou dve samčie pohlavné – spermatické bunky.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.