Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Kvet a všetko o ňom

Kvet
• Reprodukčný (generatívny) rastlinný orgán
• Tvorba pohlavných buniek – gamét

Kvet borovicorastov
• Samčie šištičky – vreteno tvorené výtrusnými listami (tyčinky). Majú dve voľné alebo zrastené výtrusnice – peľové komôrky a v nich vznikajú peľové zrnká (mikrospóry)
• Samičie šištičky – tvorí vreteno, na ktorom sú podporné listene a z nich vyrastajú semenné šupiny, na ktorých sa tvoria dve nahé vajíčka

Kvet krytosemenných rastlín
• kvety s tyčinkami a plodolistami sú obojpohlavné
• kvety, ktoré obsahujú iba orgány jedného pohlavia sú jednopohlavné
• rastliny, ktoré majú obidva typy jednopohlavných kvetov - jednodomé (kukurica)
• ak sú jednopohlavné kvety na rôznych jedincoch – dvojdomé (tis)

Kvetné obaly:
• ochranná funkcia
• lákajú hmyz - opeľovače
• môžu byť voľné, alebo zrastené
• nerozlíšený kvetný obal, ktorý tvoria len okvetné lístky – okvetie (tulipán, veternica)
• rôznorodý obal, rozlíšený farebne aj funkčne, je tvorený vonkajším kalichom (zelený) a vnútornou farebnou korunou
• koruna chýba u vetromopelivých rastlín (breza, topoľ)
• kvetné obaly nemajú kvety borovicorastov

Plodolisty:
• Samičie pohlavné orgány
• V priebehu vývoja menia svoj tvar
• Zrastením viacerých plodolistov vzniká piestik – čnelka, blizna, semenník.
• V semenníku sa vyvíjajú vajíčka (1 alebo viac)
• Vajíčko vzniklo zrastením väčšieho množstva výtrusníc, preto je diploidné, vyvíja sa z delivého pletiva plodolistu – placenty. K placente semenníka je pripojené vajíčkovou šnúrou. Prostredná výtrusnica tvorí vajíčkové jadro, ostatné majú len ochrannú funkciu, tvoria vajíčkové obaly. Na vrchole vajíčka je otvor – peľový vchod.
• Vajíčkové jadro je vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého materská bunka zárodočného mieška sa redukčne delí. Vzniknú 4 haploidné bunky, 3 zaniknú a zostávajúca bunka tvorí mladý jednobunkový zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom.

• Magnóliorasty: jadro mladého zárodočného mieška sa mitoticky delí trikrát za sebou – vzniká 8 jadier obklopených cytoplazmou, z ktorých sa na jednom póle vajíčka vytvára vajcová bunka a dve pomocné bunky a na protiľahlom póle protistojné bunky. Dve jadrá v strede zárodočného miešku – polárne jadrá splynú a vytvoria diploidné centrálne jadro - zrelý zárodočný miešok pripravený na oplodnenie

• Borovicorasty: haploidné jadro sa vyvíja odlišne, viacnásobným mitotickým delením vzniká primárny endosperm s niekoľkými zárodočníkmi(ich počet je pre jednotlivé druhy charakteristický) vo vnútri s veľkou vajcovou bunkou – oosférou.

Tyčinky:
• Tvorí ich nitka a peľnica
• Vývin peľových zrniek v peľniciach semenných rastlín je rovnaký. V peľniciach je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vytvárajú tetrády peľových zrniek. Skôr ako jadro peľového zrnka opustí peľovú komôrku, mitoticky sa delí. Vznikne vyživovacia - vegetatívna bunka, z ktorej klíči peľové vrecúško a rozmnožovacia – generatívna bunka. Z nej vzniknú mitózou dve samčie pohlavné – spermatické bunky.
Súkvetia
• Kvety, ktoré sa zmenšili a združili dokopy
Jednoduché
• Strapcovité – bočné stopky neprerastú hlavnú
o strapec
o klas – keď sa stopky skrátia a kvety prisadnú na hlavnú stopku (skorocel)
o jahňada – otočený klas (kríky, vŕba)
o okolík (prvosienka)
o chocholík - keď sú stopky rovnako dlhé (jabloň)
o keď sa všetko skráti a rozšíri sa kvetné lôžko:
hlávka (ďatelina)
úbor (astrovité – astra, sedmokráska, podbeľ)
šúlok (niektoré ďatelinovité)
• Vrcholíkovité (vidlicovité) – bočná vždy prerastie starú
o vrcholík
o závinok – keď sa vidlica vyvinie iba na 1 stranu (nezábudka)
o vejárik – vidlica strieda strany (kosatec, iris, gladiola)
Zložené
• kombinácia súkvetí
1. to isté s tým istým, napr. okolík okolíkov
2. 2 rôzne toho istého typu, strapec úborov (vratič)
3. kombinácia súkvetia rôzneho typu, strapec závinkov (pagaštan konský)

V botanike sa používajú symboly pre kvety – kvetné vzorce a kvetné diagramy.

Kvetné vzorce vyjadrujú:
1. či je obojpohlavný , alebo jednopohlavný ♀a♂
2. či je kvet pravidelný *, alebo súmerný ↓
3. jednotlivé časti s počtom
a. kalich K
b. koruna C
c. tyčinky A
d. piestik G
e. okvetie (nerozlíšený K a C) P

Keď sú zrasty (zvonček) –v zátvorke (C)

Piestik:

• vrchný G
• vnorený G
• polospodný G

Kvetný diagram – každá časť kvetu má svoju značku.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk