Rastlinné pletivá

Pletivá sú súbory buniek, ktoré majú rovnaký tvar, funkciu a spoločný pôvod - pochádza so spoločnej materskej delivej bunky – pravé pletivá. Nepravé pletivá sú tie, ktoré sú z buniek rôzneho pôvodu (huby).

Delivé
Z 1 delivej bunky – iniciály vznikli meristémy (v rastových vrcholoch).
• Primárny meristém – neustále sa delí a dáva vznik bunkám, ktoré sa špecializujú na trváce pletivá. Za určitých okolností môžu znova nadobudnúť schopnosť deliť sa a vzniká sekundárny meristém.
• Sekundárne meristémy:
○ Kambium – zabezpečuje hrubnutie stonky, nachádza sa medzi cievnymi zväzkami
○ Felogén – napomáha obnovovaniu pokožky; nachádza sa pod vrchnou časťou pokožky
○ Kalus – hojivé pletivo

Trváce
podľa tvaru :
• Parenchým – tenkostenné b. s veľkými medzibunkovými priestormi, ktoré majú vo všetkých smeroch rovnaký tvar. Vypĺňajú vnútro rastlinných orgánov (stržeň)
• Prozenchým – tenkostenné bunky, nad sebou bez medzibunkových priestorov; postavené vedľa seba majú mb.priestory. nachádzajú sa na povrchu rastlinných orgánov (pokožka), z nich sa vytvárajú vodivé pletivá.
• Kolenchým – v miestach dotyku sú bunkové steny zhrubnuté; pevné a pružné; nachádzajú sa v stonke, stopkách plodov, kolienkach tráv
• Sklerenchým – silne zhrubnuté bunkové steny po celom obvode bunky; výskyt – škrupina orecha, v plodoch v tvrdých častiach; sklereidy (kamenné bunky) – zrniečka v plodoch, napr. hruška

Vláknité- v stonkách niektorých rastlín (ľan, konope siate); využívajú sa pri výrobe textilu

podľa funkcie:
• Krycie
○ Pokrývajú povrch rastlinných orgánov
○ Bunky priliehajú tesne vedľa seba – bez medzibunkových priestorov
○ Zabraňujú nadmernému vyparovaniu
○ EPIDERMA - pokožka nadzemných orgánov – stonka, list
○ RIZODERMA - Koreňová pokožka
○ na povrchu pokožky sa nachádza:
- Kutikula - takmer neprepúšťa vodu ani plyny – chráni rastlinu pred vysychaním; obsahuje kutín; často je pokrytá vrstvou tukov, alebo voskov – hospodárenie s vodou 
- Prieduchy - výmena plynov medzi rastlinou a vonkajším prostredím; výdaj vodnej pary a príjem CO2 - transpirácia; sú tvorené dvoma zatváracími bunkami, obličkového tvaru, medzi nimi je medzera;
Obsahujú chloroplasty
- Hydatódy - prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa, sú stále otvorené; Ak je vysoká vlhkosť vzduchu, na povrch listov, po okrajoch vylučujú vodné kvapky – vodná para a soli z pokožkových pletív – gutácia
Trichómy:
- Krycie – povrch listov
- Žľaznaté 
- Pŕhlivé
- Absorbčné – koreňové vlásky schopné prijímať vodu a v nej rozpustené minerálne látky
Emergencie
- Krycie – ochranná funkcia (bylinožravce); ostne (ruža, egreš)
- Žľaznaté – vylučujú sliz a živice; tentakuly – lepkavé žliazky mäsožravcov – lepkavé výlučky s medovou vôňou, na ktoré sa lepí hmyz

Vodivé
○ Tvorené mechanickým pletivom
○ Transport látok:
Drevná časť (xylém) 
- vedie vodu a minerálne látky z koreňa k listom - transpiračný prúd
- tvorený cievami (trachey), drevným parenchýmom a sklerenchýmom; zanikli priehrady medzi b., odumrel ich obsah
- cievice (tracheidy) – majú zachované priečne priehradky
Lyková časť (floém)
- Vedie organické látky u listov do ostatných častí (spotreba, úschova) – asimilačný prúd
- Obsahuje sitkovice – tvorené živými bunkami; priečne bunkové steny sú dierkované

○ Typy cievnych zväzkov (podľa usporiadania dreva a lyka):
Kolaterálne – lyková časť orientovaná k obvodu, drevo do stredu rastliny; v stonke rastlín
Bikolaterálne – dve lykové časti obklopujú jednu drevnú (tekvicovité)
Koncentrické – drevná časť obklopuje lykovú, alebo naopak; papraďorasty(okrem prasličiek), 1klíčnolisté
Radiálne (lúčovité) – koreň rastlín; lyko s drevom sa strieda (oddeľuje ich základné pletivo)

Základné
○ Vypĺňajú priestor medzi vodivými a krycími pletivami
○ Väčšinou tvorené parenchymatickými bunkami
○ Podľa funkcie:
Mechanické – spevňujú rastlinu – v stonke
Asimilačné – obsahujú chloroplasty; medzi vrchnou a spodnou pokožkou listov
Zásobné –v zásobných orgánoch – koreň, hľuzy a pod.
Vylučovacie – vylučujú do prostredia látky
Mliečnice – vylučujú latex (makovité, astrovité)
Nektária – nektár