referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Pondelok, 6. decembra 2021
Koreňová zelenina upevňuje naše zdravie
Dátum pridania: 29.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sabčiatko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 390
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.91 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 
Medzi prvé druhy zeleniny, ktoré vysievame v predjarí (v teplejších oblastiach v prípade priaznivých pôdnych a poveternostných podmienok už koncom februára) patrí koreňová zelenina (mrkva, petržlen, paštrnák, reďkovka, reďkev, čierny koreň, cvikla a zeler buľvový).
Koreňová zelenina je bohatá na provitamín A (najmä mrkva - už necelých 100 gramov dodá organizmu dennú odporúčanú dávku), na vitamíny skupiny B (najmä reďkovka je bohatá na vitamín Bc a cvikla na Bc a B6), na vitamíny C a E a na potrebnú vlákninu. Z minerálnych látok obsahujú draslík najmä petržlen a paštrnák, horčík, petržlen, zeler a cvikla. Vysoký obsah vápnika a železa majú petržlen a mrkva. Najviac vitamínov a minerálnych látok obsahujú z koreňovej zeleniny vňate petržlenu a zeleru.

V ľudovom liečiteľstve a v homeopatii sa koreňová zelenina využíva vo fytoterapii pri ochoreniach močového ústrojenstva a obličiek (najmä petržlen a paštrnák), očí (najmä mrkva), pečene a žlčníka či na upokojenie nervov. Cvikla a mrkva majú aj protirakovinové a protiinfarktové účinky. Šťava z koreňovej zeleniny sa odporúča pri obezite a šťava aj pretlak z mrkvy, dopestovanej najmä ekologickými metódami, je súčasťou detskej výživy.

Ako prvé semená vysievame do rýchliarní skoré odrody mrkvy typu karotka a do voľnej pôdy najprv petržlen, reďkovku, reďkev, paštrnák a skoré odrody mrkvy. Do voľnej pôdy nemožno vysievať semená, keď je pôda pod povrchom ešte zamrznutá, alebo je taká mokrá, že sa lepí na náradie a obuv. Teplotu pôdy môžeme zvýšiť netkanou textíliou alebo čiernou fóliou. Koreňovú zeleninu zaraďujeme v osevnom postupe do druhej trate, teda v druhom roku po hnojení maštaľným hnojom alebo kompostom obohateným čerstvým hnojom domácich zvierat.

Z hľadiska vzájomnej znášanlivosti (alelopatie) treba brať ohľad aj na vhodné susedstvo rastlín jednotlivých druhov koreňovej zeleniny. Mrkva sa dobre znáša s cibuľovinami, rajčiakmi, reďkovkou, hrachom a lahôdkovou kukuricou, neznáša sa so zelerom. Petržlen sa znáša najmä s reďkovkou a rajčiakmi, ale neznáša sa s kapustou, kalerábom a šalátom, zlepšuje však chuť susedných rajčiakov. Reďkovka a reďkev sa znášajú s mrkvou, rajčiakmi, špenátom, petržlenom, šalátom, hlúbovinami a strukovinami, neznášajú sa s uhorkami a tekvicou. Zeler buľvový sa znáša najmä s rajčiakmi, hlúbovinami, cesnakom, uhorkami a fazuľou a neznáša sa s mrkvou, šalátom, kôprom, lahôdkovou kukuricou a zemiakmi. Cvikla sa znáša s cibuľou, kalerábom, fazuľou a uhorkami, neznáša sa so zemiakmi a kukuricou. Mrkva odpudzuje kvetárku cibuľovú, zeler vošky, mlynárika kapustového a skočky. Reďkovku, reďkev a čierny koreň sa neodporúča pestovať po hlúbovinách.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.