Na Slovensku sa za najstarší považuje jeden z nasledujúcich stromov. O dube v obci Dubinné neďaleko Bardejova je isté, že v roku 1327, keď sa obec spomína po prvý raz, už existoval. Jeho vek sa odhaduje na 700 rokov. Pri bráne Bojnického zámku sa nachádza Korvínova lipa, pod ktorou údajne sedával aj kráľ Matej Korvín. Podľa legendy ju zasadil Matúš Čák-Trenčiansky v roku 1301, teda má rovnako okolo 700 rokov.

Najvyšší vek rastlín:
druh - vek v rokoch
breza - 150
jabloň, agát - 200
brečtan - 300 – 400
čerešňa, orech - 400
borovica čierna - 500 – 600
javor - 600
gaštan jedlý - 700
jedľa - 800
lipa - 800 – 1000
buk - 900 – 1000
smrek - 1000
borovica limba - 1200
platan - 1300
tis - 2000

KOKA KOLA
- je limonáda pôvodom z USA
- začala sa vyrábať pred viac než 100 rokmi v Georgii
- názov sa zhoduje s označením prvotnej výrobnej spoločnosti (firma coca colla)
- osviežujúce účinky nápoja podmieňuje alkaloid kofeín, obsiahnutý v káve i čaju
- prvá časť názvu limonády súvisí síce s rastlinou poskytujúcou kokaín, ale skôr má ovplyvniť konzumentov a zvýšiť predaj nápoju
- základnou surovinou pre výrobu limonády sú kolové oriešky, semena kolovníku, vždy zelených rastlín stromov, domácich alebo pestovaných v dažďových lesoch trópov Afriky
- asi od r. 1830 sa začali kolovníky úspešne pestovať aj v Karibskej oblasti
- kolovníkove semená sú nepravidelne hranaté, červené alebo ružové
- klíčky semien obsahujú asi 2%kofeínu a niečo málo teobrominu
- semena dozrievajú po 6 až 16 v dvoch radoch v drevnatých mechúrikoch, skladajúcich hviezdovité súplodie po päť a viac
- uvedené alkaloidy majú osviežujúci účinok, stopy glykosidu kolaninu a naviac taktiež ovplyvňujú činnosť srdca
- v tropickej Afrike obyvatelia žuvajú kolové semená k zmierneniu pocitu hladu, smädu a únavy

ŽUVAČKA
- je to pochutina v podstate rastlinného pôvodu
- už Španieli sa zo začiatku 16. st. stretli v Mexiku a v Stred. Amerike s Indiánmi, ktorí niečo žuvali
- boli to červenohnedé kúsky stuhnutej mliečnej šťavy, vytekajúcej z trhlín kmeňu sapodilovníku obecného, vždyzeleného stromu
- kmene sapodilovníkov sa pre získavanie šťavy narežú, šťava odkvapkáva do pripravených nádobiek
- stuhnutá sa rozdrobí, zvarí s vodou, vyčistí a zašle do tovární na žuvajúcu gumu
- tam sa hmota zahriatím zmäkčí do cesta zmieša s parafínom, balzamom, cukrom, rôzne okorení a ochutí, prifarbí a formuje sa do žiadaného tvaru
- ostáva len strojové zabalenie
- žuvačky chicles obsah. Asi 15% gumy