Najväčšie rastlinné orgány
Najdlhšie listy na svete má palma rafia rastúca na Madagaskare. Bežne sú dlhé okolo 12 m. V Indonézii rastie alokázia, ktorá má listy 3 m dlhé a 2 m široké. Najväčším kvetom sa zasa môže popýšiť raflézia arnoldova, jeho priemer je 1 m, váha 8 kg a hrúbka lupeňa 2 cm. Táto parazitická rastlina „láka“ svojím vzhľadom (farbou i odporným zápachom hnijúceho mäsa) muchy, ktoré ju opeľujú. U nás je najväčším kvet lekna bieleho s priemerom 10 cm, ktorý je aj najpôvabnejším vodným kvetom.
Na Seychelských ostrovoch nájdeme najväčšie rastlinné semeno z palmy lodoicea seychelská, ktoré má hmotnosť až 20 kg a dĺžku 50 cm. No najväčšie plody dozrievajú na chlebovníku v južnej Ázii. Majú tvar chleba, a keď sú upečené, aj rovnako chutia. Dosahujú hmotnosť až 40 kg a dĺžku do 90 cm.
Mamuty medzi rastlinami
V národnom parku Sequoia v Kalifornii (USA) rastie „Generál Sherman“ – najmohutnejší strom a organizmus na svete. Tento sekvojovec mamutí je vysoký 83,8 m, obvod vo výške 1,5 m nad zemou meria 34,9 m a jeho hmotnosť aj s koreňovým systémom sa odhaduje na 2500 ton. Jeho vek je približne 3200 rokov. Medzi najvyššie stromy patrí jeho príbuzná sekvoja vždyzelená, ktorej exempláre dorastajú do úctyhodných 112 m. Takisto eukalyptus kráľovský v Austrálii dorastá do 100-metrovej výšky. Viktória amazonská je zasa najväčšou vodnou rastlinou. Jej listy o priemere 2 m vďaka dômyselnému systému žiliek unesú dieťa o hmotnosti 40 kg. U nás je najmohutnejším stromom dub, no najvyšším jedľa biela s výškou 60 m.
NAJRÝCHLEJŠIE RASTÚCE RASTLINY
Je aj najvyššou bylinou na svete a jeho príbuznými sú pšenica, raž či kukurica. Bambus za 24 hodín vyrastie 70 až 100 cm i viac. Vietnamský druh bambusa dokonca denne podrastie až o 2 metre! Toto predlžovanie je sprevádzané zvláštnym praskaním. Listy a tenké vetvy slúžia ako potrava pre dobytok, z mladých výhonkov sa pripravujú rôzne lahôdky, pivo a iné. Drevo dozrieva po 2 až 3 rokoch, keď nadobúda neobyčajnú pevnosť. Dá sa z neho zostrojiť lešenie a niektoré druhy majú také tvrdé drevo, že sa z nich vyrábajú meče, ktoré sa svojou tvrdosťou vyrovnajú oceľovým. Keď sa takýto bambus rúbe, lietajú od sekery iskry. Výhradne bambusovými výhonkami sa živí panda veľká žijúca v Číne, ktorá je pre takýto úzky výber potravy ľahko zraniteľná.
Eukalyptus kráľovský je najrýchlejšie rastúcim a jedným z najvyšších stromov rastúci v Austrálii. Od začiatku každý rok vyrastie o 4 až 5 metrov, po 10 rokoch sa jeho rast spomalí. Vo veku 100 rokov dosahuje výšku okolo 100 metrov.
Medzi najrýchlejšie rastúce stromy na Slovensku patrí jelša lepkavá, ktorá vo veku 10 rokov má už 4 metre. Rýchlo rastú ešte osika a smrek, ktorý sa môže ťažiť ako 60-ročný, keď dosahuje výšku cez 30 metrov. Pre široké použitie jeho dreva sa často vysádza, čím sa vytvárajú tzv. smrekové monokultúry. (Monokultúry sú lesné porasty, v ktorých sa vysádzajú stromy jediného druhu.)
NAJPOMALŠIE RASTÚCE RASTLINY
V najsevernejších častiach Kanady, pri arktickej stromovej hranici rastie smrek sitkanský. Vegetačné obdobie, teda keď rastliny majú vytvorené podmienky pre rast, tu trvá 1 až 3 mesiace, z ktorých najteplejší má priemernú teplotu len 2 až 9°C. Smrek, ktorý mal 98 rokov, narástol len do výšky 28 cm a priemer kmeňa mal 2,5 cm!
Najpomalšie rastúci strom u nás je tis obyčajný, ktorý vo veku 10 rokov má iba 70 cm a kvitne až ako 20-ročný.
Všeobecne platí, že rýchlosť rastu vždy závisí od podmienok, v ktorých rastlina rastie. Najmä arktické podnebie, ktoré sa u nás nachádza len vo vysokých polohách Tatier, brzdí rast a vývin vegetácie.
Je horčičné zrnko najmenšie?
V Sv. písme sa hovorí, že zrnko z horčice je najmenším na svete. Samozrejme, že to treba rešpektovať vzhľadom na vtedajšie poznanie ale hlavne na hĺbku tohto podobenstva. Podľa najnovších údajov má najmenšie semená rastlina striga asiatica rastúca v Ázii. Každé jej z nich je veľké 0,2 x 0,3 mm.Veľmi malé semená majú aj orchidey. Niektoré sú také ľahké, že sa ich do 1 kg vojde 1 miliarda. Za zaujímavosť stojí, že najmenšie semienko z našich stromov má breza. Na jeden kilogram je potrebných až 6 600 000 semien.
Drobuľka bezkoreňová, ktorá vytvára zelený povlak na hladine jazier, mŕtvych ramien a okrajov pomaly tečúcich vôd je najmenšou semennou rastlinou na Zemi. Na Slovensku sa vyskytuje v 6 lokalitách v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. 25 týchto rastlín by sa dalo poukladať na necht malíčka. Jej lístočky majú priemer 0,5 až 1,2 mm. Rovnako má aj najmenšie kvety, ktoré kvitnú len z času na čas.
No a nakoniec k najnižším drevinám u nás patrí vysokohorská vŕba bylinná (okolo 25 cm). Rastie vo vysokohorskom prostredí v okolí snehových polí.
Viete, ako môžete pomerne presne určiť vek stromu? Jednou z možností je, že po zoťatí stromu spočítate letokruhy. Na priereze kmeňa vidieť svetlé a tmavé pásy. Stromy v našich podmienkach rastú najrýchlejšie na jar, keď sa tenkostenné vodovodné bunky (xylém) rýchlo zväčšujú. Tieto bunky tvoria svetlo sfarbené letokruhy, známe ako jarné drevo. Na konci leta sa rast spomaľuje, bunky sa zmenšujú a majú silnejšie steny. Hovorí sa im letné drevo a v kmeni sa javia ako tmavšie pásy.
Pomerne presne môžeme odhad veku stromu urobiť aj zmeraním jeho obvodu vo výške asi 130 cm nad zemou. Vek dostaneme tak, že obvod v centimetroch podelíme hodnotou 2,5 (to sa rovná priemernému prírastku na výške za rok). Napríklad strom s obvodom 120 cm je starý takmer 50 rokov.
Suverénne najstarším organizmom je ker, ktorý sa vyskytuje v Mojavskej púšti na juhu Kalifornie v USA. Volá sa kreozot, no jeho vedecký názov je Larrea tridentata. Začal rásť skôr ako vznikla samotná púšť, pamätá si počiatky ľudskej kultúry, ba možno je aj pamätníkom bájnej Atlantídy. Najstarší exemplár tohto druhu má už viac ako 11 700 rokov! O palestínskom meste Jerichu sa tvrdí, že je najstarším mestom na zemeguli a má 9000 rokov. Kreozot je teda ešte o 2000 rokov starší.
V Kalifornii rastú aj ďalšie dlhožijúce rastliny – borovice ostité. V národnom parku Great Basin rastú viac ako 4500 rokov staré jedince, pričom najstaršia, zvaná Matuzalem, má vyše 4700 rokov.
Na Slovensku sa za najstarší považuje jeden z nasledujúcich stromov. O dube v obci Dubinné neďaleko Bardejova je isté, že v roku 1327, keď sa obec spomína po prvý raz, už existoval. Jeho vek sa odhaduje na 700 rokov. Pri bráne Bojnického zámku sa nachádza Korvínova lipa, pod ktorou údajne sedával aj kráľ Matej Korvín. Podľa legendy ju zasadil Matúš Čák-Trenčiansky v roku 1301, teda má rovnako okolo 700 rokov.
Najvyšší vek rastlín:
druh - vek v rokoch
breza - 150
jabloň, agát - 200
brečtan - 300 – 400
čerešňa, orech - 400
borovica čierna - 500 – 600
javor - 600
gaštan jedlý - 700
jedľa - 800
lipa - 800 – 1000
buk - 900 – 1000
smrek - 1000
borovica limba - 1200
platan - 1300
tis - 2000
KOKA KOLA
- je limonáda pôvodom z USA
- začala sa vyrábať pred viac než 100 rokmi v Georgii
- názov sa zhoduje s označením prvotnej výrobnej spoločnosti (firma coca colla)
- osviežujúce účinky nápoja podmieňuje alkaloid kofeín, obsiahnutý v káve i čaju
- prvá časť názvu limonády súvisí síce s rastlinou poskytujúcou kokaín, ale skôr má ovplyvniť konzumentov a zvýšiť predaj nápoju
- základnou surovinou pre výrobu limonády sú kolové oriešky, semena kolovníku, vždy zelených rastlín stromov, domácich alebo pestovaných v dažďových lesoch trópov Afriky
- asi od r. 1830 sa začali kolovníky úspešne pestovať aj v Karibskej oblasti
- kolovníkove semená sú nepravidelne hranaté, červené alebo ružové
- klíčky semien obsahujú asi 2%kofeínu a niečo málo teobrominu
- semena dozrievajú po 6 až 16 v dvoch radoch v drevnatých mechúrikoch, skladajúcich hviezdovité súplodie po päť a viac
- uvedené alkaloidy majú osviežujúci účinok, stopy glykosidu kolaninu a naviac taktiež ovplyvňujú činnosť srdca
- v tropickej Afrike obyvatelia žuvajú kolové semená k zmierneniu pocitu hladu, smädu a únavy
ŽUVAČKA
- je to pochutina v podstate rastlinného pôvodu
- už Španieli sa zo začiatku 16. st. stretli v Mexiku a v Stred. Amerike s Indiánmi, ktorí niečo žuvali
- boli to červenohnedé kúsky stuhnutej mliečnej šťavy, vytekajúcej z trhlín kmeňu sapodilovníku obecného, vždyzeleného stromu
- kmene sapodilovníkov sa pre získavanie šťavy narežú, šťava odkvapkáva do pripravených nádobiek
- stuhnutá sa rozdrobí, zvarí s vodou, vyčistí a zašle do tovární na žuvajúcu gumu
- tam sa hmota zahriatím zmäkčí do cesta zmieša s parafínom, balzamom, cukrom, rôzne okorení a ochutí, prifarbí a formuje sa do žiadaného tvaru
- ostáva len strojové zabalenie
- žuvačky chicles obsah. Asi 15% gumy
