Termity
Termitom sa niekedy hovorí biele mravce. S mravcami však nemajú nič spoločného. Je to druh hmyzu s nedokonalou premenou a ich najbližšími príbuznými sú šváby. Termity, hmyz mariaci 2-20mm, žijú predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach v miliónových kolóniách, najmä v Afrika a Južnej Amerike, ale niekoľko druhov žije aj v Európe. Najnovšie sa termity stávajú hrozbou pre obyvateľov juhu USA, najmä v New Orleansu, kde sa rozmnožil jeden z najničivejších druhov termitov. Predpokladá sa, že sa do USA dostali tesne po 2. svetovej vojne na niektorej z vojnových lodí. V priebehu posledných 10. rokoch spôsobili termity v New Orleanse viac škody ako hurikány, záplavy a tornáda spolu. Tieto agresívne termity žijú v obrovských kolóniách, ktoré majú až 10 000 000 členov. Neodolá im nič. Odhaduje sa, že ročne spôsobia škodu za viac ako 1 miliardu dolárov. Termity sú bylinožravce. V ich tráviacej sústave žijú zvláštne prvoky zo skupiny bičíkovcov, ktoré im pomáhajú spracovať inak nestráviteľnú celulózu. Pre túto schopnosť sú v prírode užitočné, odstraňujú odumreté stromy a iné rastlinné zbytky. Prispievajú k tvorbe pôdy a jej obohateniu. Schopnosť živiť sa celulózou z nich robí nepriateľa človeka. V Južnej Amerike napríklad neexistujú staré historické knihy. Všetky padli za obeť termitom. Taktiež juhoeurópske štáty, predovšetkým Taliansko, Francúzsko a Španielsko sužuje hneď niekoľko druhov termitov. Neušetrili ani pápežskú knižnicu vo Vatikáne a napadli aj chrám sv. Marka. Všetky druhy termitov sú flexibilné, nepigmentované a slepé. Obývajú vlastné nevzdušné stavby so stálou teplotou. V oblastiach s teplým a vlhkým podnebím sú vybudované na povrchu zeme. Na suchých miestach si naopak budujú obydlia pod zemou. Raz do roka sa steny alebo klenba termitišťa otvárajú a časť termitov vylieza von, aby odprevadila okrídlené jediace, zakladateľov nových kolónií, ktorí natrvalo opustia starý domov. Termity ktoré vyletia z termitišťa majú veľké, pomerne slabé krídla. Po niekoľkých minútach vzdušného putovania budúci kráľovia a kráľovné usadajú na zem. Dvoma pohybmi ramien zhadzujú krídla, ktoré sa im v zvláštnom šve odlomia. Samičky pachovými žľazami lákajú samčekov, ktorí ich na mieste oplodňujú. Potom, čo samička vyberie vhodné miesto, pustia sa spolu s partnerom do práce. Na začiatku robia všetko vlastnými nohami a kusadlami. Pracne vyhĺbia chodbičku a na koniec vytvoria malú komôrku, kde samička nakladie vajíčka.
Z nich sa vyliahnu larvy a keď sa vyliahnu bezkrídly robotníci, mení sa spôsob života. Robotníci urobia novú zvláštnu komôrku pre kráľovský pár a kráľovná ihneď kladie ďalšie vajíčka. Zatiaľ čo sa samček podstatne nemení, kráľovná postupne narastá do veľkých rozmerov a pripomína veľkú tlstú húsenicu. Mnohonásobne sa zväčšuje, presne povedané zväčší sa jej zadoček, ktorý je naplnený vajíčkami. Je to akýsi rodiaci stroj, ktorý je denne schopný naklásť 5-30 vajíčok. Za viac ako 20 rokov života ich vyprodukuje okolo 200 miliónov. Existujú 2 druhy robotníkov: Malí: Roznášajú vajíčka do komôrok, kde ich opatrujú. Bezkrídle termity sú buď robotníci, alebo bojovníci. Robotníkov sa liahne viac, sú to samčekovia. Bojovníci majú mohutné a dlhé kusadlá vhodné na boj, nevedia sa však sami uživiť, a preto ich kŕmia robotníci. Veľkí: Ich úlohou je získavať potravu a rozširovať termitisko. Ľudia väčšinou vnímajú termity ako veľmi škodlivý hmyz. V ekológii tropických krajín však majú významnú úlohu. Termity tam prevzali životne dôležitú úlohu obohacovať pôdu, recyklovať odumreté drevo a pomáhať tak rásť vegetácii. Nie je náhodou, že názov termity pochádza z gréckeho slova terma, čo znamená koniec.
|