V mojom referáte sa budem venovať rastlinstvu, jeho významu a deleniu.
Rastlinstvo je tak popretkávané do všetkých potrieb života ľudského a poskytuje mu pokrm a nápoj, tkanivá a pletivá na rúcho a iné veci, lieky ochranné a jedy škodlivé , storaké domové náradia a zbroje, nástroje premávky na suchu i po vode, dodáva zemi krásy a vyvodzuje z nej tisíceré poklady k pohodliu ľudskému a vyživeniu všetkého živočíšstva slúžiace...

Záujem o prírodu, predovšetkým o rastliny, v poslednom čase u nás neobyčajne vzrástol. Je to jednak dôsledok vzrastu kultúrnej úrovne obyvateľstva, ktorý prináša väčší záujem o zvyšovanie vzdelávania, jednak potreba lepšie poznať rastliny preto aby ľudia mohli ovládať prírodu. Roľníci musia poznať trávy a iné druhy dôležité pre krmovinárstvo, ako aj buriny, túto pliagu naších poli. Pre lesníkov je dôležité poznať niektoré druhy, ktoré charakterizujú určité typy lesa a ich bonitu. Zberatelia liečivých rastlín, ktorých okruh sa neustále rozširuje, sa nemôže zaobísť bez poznania rastlín. Žiaci su od mala vedení k záujmu o rastliny a s radosťou robia s nimi pokusy. V nebývalej miere sa rozmáha aj turistika. Naši pracujúci, blúdiaci po prírode, budú mať z týchto potuliek väčší pôžitok, keď spoznajú krásne dietky prírody-rastliny.

Najnápadnejšou črtou zemského povrchu je jeho rastlinný kryt. Jeho dôležitosť nám najlepšie vynikne vtedy, keď si uvedomíme, že rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, potravu živočíchom a ľuďom. Bez rastlinstva- bez produkcie rastlinných bielkovín a glycidov-by nebolo živočíšstva ani ľudstva. Vegetácia, s ktorou je náš život tak úzko spätý, mení sa podľa podnebia i podľa akosti a vlhkosti pôdy: skladá sa z rôznych rastlinných spoločenstiev.
Pôvodné alebo prirodzené porasty rastlín sú dôležitou pomôckou pri plánovaní a uskutočňovanívšetkých rozumných zásahou prírody. Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá a sotva má obdobu v strednej Európe. Je to tak pre veľkú členitosť, pre rozmanitosť geologického podkladu, pre komplikované vývojové fázy v minulosti, ako aj preto,že u nás sú aj najvyššie pohoria Karpát, i nížiny a pahorkatiny s teplomilným panónskym rastinstvom.Sedem hlavných skupín našej vegetácie: A-Rastliny lesov, B-Rastliny suchých, výslnných, teplých a trávnatých strání, skál a piesočnatých presypov, C-Rastliny sviežich, vlhkých a slatinných lúk, D-Rastliny nížinných slanísk, E-Vodné a močiane rastliny, F-Buriny kultúrnych plôch a obrábaných pôd, G-Rastliny alpínskeho a subalpínskeho pásma

A-Rastliny lesov:
1. Dubiny na suchšej pôde. Botanicky najbohatšie sú dubové lesy s prevládajúcim dubom plstnatým. 2. Dubovo-hrabové lesy prevládajú v pahorkatine medzi pásmom dubín a bučín. Nad hrabom, ktorý býva obyčajne veľmi silne zastúpený, rozpresierajú sa koruny dubov. Dosť hojne sa uplatňuje aj buk. 3. Bučiny tvoria najväčšiu časť lesov Slovenska. Z drevín býva zastúpená jedľa, javor mliečny, javor horský, jaseň, na hranici prirodzených smrečín do nich pristupuje aj smrek. 4. Smrekové lesy tvoria najvyššie lesné pásmo. Z drevín tu najdeme javor horský, brezu bradavičnatú, smrekovec európsky, jarabinu vtáčiu, ružu ovisnutú, bazu červenú, zemolez čierny a v Tatrách v najvyšších polohach limbu. 5. lužné lesy sú vyvinuté pozdľž riek a potokov. Ich ráz sa mení podľa nadmorskej výšky i podľa vlhkostných pomerov. V lužných lesoch sa uplatňujú z drevín rôzne vŕby, čremcha strapcovitá, krušina jelšová. Byliny sa menia podľa jednotlivých typov lesa. Najdeme tam chmeľ obyčajný, ľuľok sladkohorský, rôzne ostrice. V lesoch najčastejším trávnym porastom je lipnica hájna, ako aj všade sa nachádzajúca reznačka laločnatá alebo niektorá jej varieta. V dubových lesoch s kyslejšou pôdou všade sa nachádza kostrava rôznolistá. Vysoký smlz kroviskový zaplavuje najmä lesné rúbaniská. V stredne vlhkých zmiešaných dubinách, hrabinách a bučinách rovnako pospolito sa vyskytuje mednička jednokvetá a častá je aj mednička ovisnutá, mrvica lesná, ostrica traslicová a chlpatá, cesnak medvedí, konvalinka voňavá, kopytník európsky, druhy veterniceachocholačky, lilavokvetá zubačka cibuľkonosná, veľmi bežná kozia noha hostcová, brečtan popínavý, zádušník chlpatý a marinka voňavá.
B-Rastliny suchých, výslnných, teplých a trávnatých strání, skál a piesočnatých preypov. V skalných štrbinách silikátových hornín nájdeme sleznník severný a kuričku kríčkovitú. Suché trávnate strán najčastejšie pokrýva kostrava žliabkovitá. Na suchých piesočnatých presypoch a voľnejších naviatych pieskoch sú porasty sivej trsnatej kostravy pošvatej, ktoráupevňuje piesky, ometliny sivej a mliečnika Seguierovho.

C-Rastliny sviežch močaristých a slatinných lúk.
Skoro zjari sú mokrejšie lúky pokryté žltými kobercami púpavy, neskoršie iskerníka prudkého, potom ich ozdobuječervená kukučka lúčna, v lete mrkva obyčajná a pichliač sivý, neskôr prevláda čierno purpurovokvetý krvavec lekársky alebo modrý čertkus lúčny. Kyslé lúky už tvoria prechod k močaristým lúkam. Na močaristých lúkach prevláda záružlie močiarné alebo mohutné trsy vysokej metlice trstnatej, prípadne sitina rozložitá. Rašelinovo slatinné lúky s machovou vrstvou charakterizujú porasty bezkolenca belasého, šašiny černastej, sitiny pošvatej, snehobiele skupinky páperca ainých nízkych ostríc alebo ostrevky slatinnej.

D-Vegetácia slaných pôd
Zalestnenie neúrodných slaných pôd patria medzi najťažšie úlohy. Na pôdach, ktoré najlepšie vyhovujú jačmeňu tuhoštetinatému, paline prímorskej jednosemennej a limonke Gmelinovej a ktoré nazývame slanými pôdami III. triedy, najbezpečnejšie možno pestovať len hlošinu a tamarišku.

E-Rastliné spoločenstvá močiarov a vôd
Rastú na pôdach, ktoré sú stále alebo v prevažnej časti roka zaplavené. Sem patria združenia vysokých ostríc, stĺpovité mohutné trsy ostrice vysokej. V hlbších stojatých vodách rastú rozsiahle porasty trsti obyčajnej alebo namiesto nej väčšie-menšie porasty pálky, ježohlava, chrasticetrsťovitej, vysokej steblovky vodnej, kosatca žltého, haluchy vodnej spolu s okrasou okolíkatou, šípovkou vodnou ažabníkom skorocelovým. Uprostred trstiny sú tmavé skupiny škripinca jazerného. Na brehoch horských potokov vyskytujú sa porasty steblovky.

F-Buriny
Na kultúrnych plochách, na porušených pôdach ako na oráčinách, okopaninách, v záhradách, daľej v blízkosti bydlísk na ruderálnej pôde bohatej na dusík, na násypoch a napokon na pasienkoch a ušlipaných okrajoch ciest sa vyskytujú rôzne spoločenstvá burín. Značná časť burín sprevádza človeka túlajúceho sa prírodou aj do neporušenej ríše rastlín, dokonca aj do vysokých hôr. Medzi burinami nájdeme aj značný počet liečivých rastlín. Väčšia časť rastlín je jednoročná.

G-Rastlinné spoločenstvá alpínskeho a supalpínskeho pásma
Alpínske čiže hôľne pásmo je domovom veľmi pekných, nápadných druhov. Na humóznych, kyslých pôdach, najmä v žulovej oblasti, sú rozsiahle porasty s prevahou sitiny trojzárezovej a hôlničky dvojradovej. Rastú tu aj zvonček alpínsky, kamzička Clusiova, prvosienka najmenšia.V novej spoločenskej štruktúre kladie sa zvýšený dôraz na zdravie pracujúcich. Sústavné rozširovanie a prehlbovanie zdravotníckej starostlivosti zvyšuje nároky na lekársku a lekárenskú službu. Všeobecný rast vzdelania spôsobuje, že pracujúci sa stále viac zaujímajú o to, čo ich zdraviu prospieva, kým na druhej strane sa ustavične rozrastajú úlohy farmaceutickej výroby. Rozvoju fytoterapie venuje sa čoraz väčšia pozornosť. Rozsiahle vedeckovýskumne práce, ktoré sa vykonávajú v osobitých ústavou v úsilí maximálne využiť prírodne zdroje, sú zamerané nielen na prieskum domacej flóry, ale i na pestovanie a šľachtenie, liečebné a technické využitie rastlín. Pôvod fytoterapie treba hľadať v dávnoveku. Človek sa od nepamäti bránil proti chorobám, bolestiam i smrti prostriedkami, ktoré mu okolitá príroda poskytovala. Rozsah i spôsob liečby závisel od vzdelanosti a životnej úrovne. Základom bola síce skúsenosť, ale tam, kde sa poznávacia schopnosť končila, nastupovala obrazotvornosť, spojená spravidla s rozličními obradmi, zvykmi, poverami a čarami. Najstaršie správy o liečivých rastlinách zachovali sa v Číne a Indii, máme ich zo starého Egypta, od národovstarovekej Mezopotámie a od Židov.

Rastlina ako živé laboratórium. Život rastlín je práve tak ako život všetkých živočíchov úzko spojený s prostredím. Zo vzduchu, vody a pôdy príjma rastlina rozličné látky. Zväčšuje svoj objem, váhu, rastie, vyvíja sa, pohybuje, rozmnožuje a odumiera. Pochody, ktoré v nej pri tom prebiehajú, sú veľmi zložité. Prijímanie látok rastlinou označujeme ako výživu rastlín, prijímané látky voláme potravou čiže živinami. Medzi ne patria prvky pre život nepostrádatelné čiže biogénne a prvky potrebné pre život v nepatrnom množstve, označované ako osožné čiže oligobiogénne. Z prvkov v živom organizme za priemerného tepla a svetla vznikajú zlúčeniny, ktoré sú zdrojom stavebnej energie alebo podnecujú, urýchlujú a usmerňujú deje látkovej premeny. Také rastliny, ktoré sa vedia samotne vyživiť z jednoduchých látok, nazývame rastliny samovýživné. Pod vplývom prostredia si rastlina prijaté živiny spracúva, mení, prispôsobuje, ponecháva, hromadí a sčasti ich viac alebo menej zmenené vylučuje. Robí to zaujímavým spôsobom: pomocou listovej zelene čiže chlorofylu pohlcuje svetelnú energiu slnečného žiarenia a z anorganických látok vytvára zlúčeniny uhlíka. Tuto činnosť nazývame fotosyntéza.fotosyntéza je jedným z najdôležitejších pochodov, ktoré prebiehajú predovšetkým vo väčších rastlinách. Pri fotosyntéze zo vzdušného kysličníka uhličitého, vody so živinami, svetla a potrebného tepla prebieha v rastline skladanie látok zvaných asimiláty: prijatá slnečná energia sa premieňa na inú formu energie, viazanú v týchto látkach, odkiaľ sa potom dá v prípade potreby uvoľniť. Energicky najúčinnejšie látky sú cukry, tukovité látky a bielkoviny. Medzi látky podnecujúce látkovú premenu radíme najmä rastlinné farbivá, enzýmy a vitamíny. Látková premena spopčíva v podstate na dvoch protikladných pochodoch: na skladbe a na pretváraní prvotne vzniknutých látok a ich premiesťnovaní do iných častí rastliny. Nepotrebné zvyšky rastlina vylučuje. Pretváranie prebieha vždy, skladba prevažne za svetla: preto musí byť skladba intenzívnejšia, aby rastlinnej hmoty pribúdalo.
Na trhu je k dispozícií veľké množstvo literatúry o rastlinách a všetkom čo s nimi súvisi. Patrí sa vzdať česť i chvále všetkým, ktorí svojimi životnými skúsenosťami a znalosťami obohatili literatúru, aby sme z nej mohli čerpať poučenie, aj ľudovej múdrosti, ktorá je nevyčerpateľným žriedlom národnej vzdelanosti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk