referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
1.sviatok vianočný
Streda, 25. decembra 2024
Rastlinstvo
Dátum pridania: 26.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: bejka90
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 468
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 9m 50s
Pomalé čítanie: 14m 45s
 
V mojom referáte sa budem venovať rastlinstvu, jeho významu a deleniu.
Rastlinstvo je tak popretkávané do všetkých potrieb života ľudského a poskytuje mu pokrm a nápoj, tkanivá a pletivá na rúcho a iné veci, lieky ochranné a jedy škodlivé , storaké domové náradia a zbroje, nástroje premávky na suchu i po vode, dodáva zemi krásy a vyvodzuje z nej tisíceré poklady k pohodliu ľudskému a vyživeniu všetkého živočíšstva slúžiace...

Záujem o prírodu, predovšetkým o rastliny, v poslednom čase u nás neobyčajne vzrástol. Je to jednak dôsledok vzrastu kultúrnej úrovne obyvateľstva, ktorý prináša väčší záujem o zvyšovanie vzdelávania, jednak potreba lepšie poznať rastliny preto aby ľudia mohli ovládať prírodu. Roľníci musia poznať trávy a iné druhy dôležité pre krmovinárstvo, ako aj buriny, túto pliagu naších poli. Pre lesníkov je dôležité poznať niektoré druhy, ktoré charakterizujú určité typy lesa a ich bonitu. Zberatelia liečivých rastlín, ktorých okruh sa neustále rozširuje, sa nemôže zaobísť bez poznania rastlín. Žiaci su od mala vedení k záujmu o rastliny a s radosťou robia s nimi pokusy. V nebývalej miere sa rozmáha aj turistika. Naši pracujúci, blúdiaci po prírode, budú mať z týchto potuliek väčší pôžitok, keď spoznajú krásne dietky prírody-rastliny.

Najnápadnejšou črtou zemského povrchu je jeho rastlinný kryt. Jeho dôležitosť nám najlepšie vynikne vtedy, keď si uvedomíme, že rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, potravu živočíchom a ľuďom. Bez rastlinstva- bez produkcie rastlinných bielkovín a glycidov-by nebolo živočíšstva ani ľudstva. Vegetácia, s ktorou je náš život tak úzko spätý, mení sa podľa podnebia i podľa akosti a vlhkosti pôdy: skladá sa z rôznych rastlinných spoločenstiev.
Pôvodné alebo prirodzené porasty rastlín sú dôležitou pomôckou pri plánovaní a uskutočňovanívšetkých rozumných zásahou prírody. Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá a sotva má obdobu v strednej Európe. Je to tak pre veľkú členitosť, pre rozmanitosť geologického podkladu, pre komplikované vývojové fázy v minulosti, ako aj preto,že u nás sú aj najvyššie pohoria Karpát, i nížiny a pahorkatiny s teplomilným panónskym rastinstvom.Sedem hlavných skupín našej vegetácie: A-Rastliny lesov, B-Rastliny suchých, výslnných, teplých a trávnatých strání, skál a piesočnatých presypov, C-Rastliny sviežich, vlhkých a slatinných lúk, D-Rastliny nížinných slanísk, E-Vodné a močiane rastliny, F-Buriny kultúrnych plôch a obrábaných pôd, G-Rastliny alpínskeho a subalpínskeho pásma

A-Rastliny lesov:
1. Dubiny na suchšej pôde. Botanicky najbohatšie sú dubové lesy s prevládajúcim dubom plstnatým. 2. Dubovo-hrabové lesy prevládajú v pahorkatine medzi pásmom dubín a bučín. Nad hrabom, ktorý býva obyčajne veľmi silne zastúpený, rozpresierajú sa koruny dubov. Dosť hojne sa uplatňuje aj buk. 3. Bučiny tvoria najväčšiu časť lesov Slovenska. Z drevín býva zastúpená jedľa, javor mliečny, javor horský, jaseň, na hranici prirodzených smrečín do nich pristupuje aj smrek. 4. Smrekové lesy tvoria najvyššie lesné pásmo. Z drevín tu najdeme javor horský, brezu bradavičnatú, smrekovec európsky, jarabinu vtáčiu, ružu ovisnutú, bazu červenú, zemolez čierny a v Tatrách v najvyšších polohach limbu. 5. lužné lesy sú vyvinuté pozdľž riek a potokov. Ich ráz sa mení podľa nadmorskej výšky i podľa vlhkostných pomerov. V lužných lesoch sa uplatňujú z drevín rôzne vŕby, čremcha strapcovitá, krušina jelšová. Byliny sa menia podľa jednotlivých typov lesa. Najdeme tam chmeľ obyčajný, ľuľok sladkohorský, rôzne ostrice. V lesoch najčastejším trávnym porastom je lipnica hájna, ako aj všade sa nachádzajúca reznačka laločnatá alebo niektorá jej varieta. V dubových lesoch s kyslejšou pôdou všade sa nachádza kostrava rôznolistá. Vysoký smlz kroviskový zaplavuje najmä lesné rúbaniská. V stredne vlhkých zmiešaných dubinách, hrabinách a bučinách rovnako pospolito sa vyskytuje mednička jednokvetá a častá je aj mednička ovisnutá, mrvica lesná, ostrica traslicová a chlpatá, cesnak medvedí, konvalinka voňavá, kopytník európsky, druhy veterniceachocholačky, lilavokvetá zubačka cibuľkonosná, veľmi bežná kozia noha hostcová, brečtan popínavý, zádušník chlpatý a marinka voňavá.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Malý atlas liečivých rastlín, Kvety lesov a lúk
Podobné referáty
Rastlinstvo SOŠ 2.9367 345 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.