Čo to vlastne AIDS je ?

V rokoch 1983-1985 bol objavený mimoriadne nebezpečný retrovírus: HIV (vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti), pôvodca smrteľnej choroby AIDS (syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti). Jeho infekcia je charakteristická neobyčajne dlhou inkubačnou dobou (priemerne desať rokov) a pomaly, ale nezadržateľne sa rozvíjajúcimi príznakmi ťažkých ochorení. Vírus je vyzbrojený enzýmami, ktoré v infikovanej bunke zisťujú prepis jeho deviatich génov do DNA a ich integráciu do DNA bunkového chromozómu. Vírus infikuje predovšetkým lymfocyty, biele krvinky špecificky zodpovedné za bunkovú imunitu, a postupne aj ďalšie bunky imunitného systému. Vo forme provírusu v nich prežíva, chránený pred účinkami protivírusových liečiv a je prenášaný na ich potomstvo. Kedykoľvek však môže byť aktivovaný a svojou replikáciou ničiť hostiteľské bunky. Neskôr poškodzuje tiež bunky centrálneho nervového systému a kostnej drene a bezbranný organizmus pomaly podlieha príležitostným infekciám či zhubným nádorom. Z epidemiologického hľadiska je AIDS krvnou infekciou. HIV sa prenáša predovšetkým pohlavným stykom, ale aj nesterilnými injekčnými ihlami a striekačkami (narkomani) a transfúziami infikovanej krvi či krvných derivátov (hemofilici). Prenáša sa aj z tehotnej ženy na jej plod.
Každé ochorenie je bez výnimky smrteľné. Počet infikovaných stále exponenciálne rastie a úmerne tomu teda bude pribúdať chorých a umierajúcich na AIDS najmenej ešte začiatkom tretieho tisícročia. Posledné odhady hovoria o 30 miliónoch infikovaných osôb na zemeguli. Cesta k úspechu

Barbara Ensoliová oficiálne oznámila dňa 23. októbra 1998 na každoročnom kongrese o AIDS v San Marinu, že jej vakcína proti HIV bola pri pokusoch na opiciach úspešná v 71% prípadov. Na rozdiel od iných výskumných týmov, ktoré sa tiež snažia vyvinúť vakcínu proti tejto zhubnej chorobe, priviedla inštitúciu Ensoliovú na nápad nepotierať priamo vírus HIV, ale proteín TAT. Práve táto bielkovina má na svedomí rozmnožovanie vírusu a preto ju napadlo zaútočiť na chorobu jej prostredníctvom. Mimo toho sa proteín TAT nikdy nemení. Tým sa líši od vírusu HIV, ktorý vytvára stále nové mutácie, čo môže byť práve príčinou, prečo sa dodnes nepodarilo vyvinúť proti nemu účinnú vakcínu. Talianska vakcína ako jediná rieši imunitnú reakciu tým, že využíva biologicky aktívny proteín, a síce v prírodnom stave. Teda tak, ako ho produkuje vírus.