Sluch je ďaľším z piatich zmyslov. Uši zachytávajú zvuky a vysielajú do mozgu správy. Zvuk sa šíri vo vlnách. Vonkajšie uši sa nazývajú ušnice. Majú lastúrovitý tvar a sú umiestnené po bokoch hlavy. Zachytávajú zvukové vlny a odrážajú ich do zvukovodu. Tieto vlny narazia na bubienok. Bubienok je tenký kúsok kože, ktorý vibruje pri nárazoch zvukových vĺn. V strednom a vnútornom uchu sa vibrácie menia na elektrické signály, ktoré mozog triedi a zaznamenáva. Tri drobné, spojené kostičky v strednom uchu – kladivko, nákovka a strmienok – prenášajú vibrácie z bubienka do slimáka. Nervové bunky v slimáku vysielajú informácie o zvukoch do mozgu. Vnútorné ucho sa skladá zo slimáka a polkruhovitých kanálikov. Polkruhové kanáliky slúžia pri udržiavaní rovnováhy. Ucho je spojené s krkom Eustachovou trubicou, ktorá zmierňuje nebezpečný pretlak vznikajúci v uchu.
Hlasnosť zvuku sa meria v decibeloch. Šepot predstavuje asi 15 dB, šepotanie zamestnanej triedy je asi 50 dB, zvuk bubnov asi 90 dB a prúdové lietadlo pri štarte viac ako 130 dB. Zvuky, ktoré dosahujú viac ako 120 dB môžu spôsobiť bolesť, alebo poškodiť uši.

140 dB – hranica neprijateľnosti
130 dB – zvuk lietadla při štarte
120 dB – motor bežiaci naprázdno
110 dB – rocková kapela
100 dB – pneumatická vŕtačka
90 dB – cestný ruch
80 dB – vlak
70 dB – vysávač
50/60 dB – rušno v kancelárii, v dave
40 dB – rozhovor
20 dB – knihovňa
10 dB – ticho na dedine
0 dB –hranica počuteľnosti

Väčšine ľudí sa sluch s pribúdajúcimi rokmi zhoršuje. Dochádza k tomu, že bubienok zhrubne, sluchové kostičky sú menej pohyblivé a chvenie sa neprenáša do vnútorného ucha. Ušné infekcie môžu tiež poškodiť ušný bubienok a časom viesť až k ohluchnutiu. Niektoré formy hluchoty sú zapríčinené poranením vnútorného ucha alebo nervu. Postupné stratenie sluchu môže byť dôsledkom permanentného styku ušných orgánov s hlukom. Každý by si mal dávať pozor pri počúvaní rádia, ktorého dlhodobé pôsobenie hlukom vedie k postupnému ohluchnutiu.
Až do 17. storočia verejnosť pokladala sluchovo postihnutých ľudí za mentálne narušených alebo slabomyseľných. Dnes aj napriek tomu, že máme k dispozícii viac poznatkov ako v minulosti, nevieme ešte stále presne definovať, čo sa skrýva za pojmami sluchová strata, nepočujúci či nedoslýchavý. Najvšeobecnejšie sa však rozlišuje vrodená a získaná hluchota. Za vrodenú pokladáme hluchotu, ak rodič spozoruje, že dieťa do 2. roka života nereaguje na zvuky, ktoré vyvolávajú pozornosť u zdravého dieťaťa. V tomto prípade sa dieťa nenaučí ani hovoriť a stáva sa z neho dieťa hluchonemé. O získanej hluchote hovoríme vtedy, keď sa človek naučil rozprávať a počul, ale ohluchol po nejakej chorobe, alebo po úraze. Odlišnosť nepočujúceho dieťaťa sa prejavuje len v spôsobe komunikácie a vnímaní sveta, v ktorom žije.

Dorozumievanie s nepočujúcim je možné buď posunkovou rečou, prstovou abecedou alebo orálnou rečou. Pri komunikácii s nimi je veľmi dôležité, aby nás mohli vnímať aj vizuálne. Posunková reč spočíva v dohodnutých pohyboch rúk a prstov a mimike tváre. Posunkový systém sa dodnes používa napríklad aj medzi mníchmi, ktorí zložili sľub mlčanlivosti, alebo hercami, športovcami, či v armáde. Jazykové prostriedky slovnej a posunkovej reči sa zásadne odlišujú. „Doslovný“ preklad teda nie je možný. Približne jedna tretina nepočujúcich v komunikácii orálnu reč nepoužíva alebo ju používa len veľmi málo. Odzeranie slúži na príjem informácie oznamovanej orálnou rečou druhého účastníka. Odzeranie je jednou z najnáročnejších duševných činností vôbec. Daktylotika je prstová abeceda a označuje systém znakov tvorených rozličnou polohou prstov jednej alebo obidvoch rúk v priestore, ktoré graficky zobrazujú hlásky.

Ľudia s poruchami sluchu boli až do 20. stor. odkázaní na mechanické načúvacie prístroje podobné kovovým trúbkam. Tieto boli priveľké a nemotorné. Prvý načúvací prístroj zostrojil M. R. Hutchinson v roku 1901. Tento použila aj anglická kráľovná Alexandra a odmenila vynálezcu medailou. V dvadsiatych rokoch 20. stor. sa začali vyrábať skutočné prenosné načúvacie prístroje, ktoré však vážili vyše 1 kg. Dnes sa takmer nepozorovateľné prístroje dajú nosiť priamo v uchu. Tieto zmysly sú pre človeka veľmi dôležité a pri ich strate ich nemožno ničím nahradiť.