Zrak je pre človeka asi najdôležitejší zmysel, ktorý mu umožňuje orientáciu v priestore a vnímanie svetla. Základ oka sa dá rozoznať už na päťtýždňovom plode ako malú čiernu škvrnu, koncom druhého mesiaca sú badateľné priesvtné mihalnice, v piatom mesiaci je už oko také, ako u dospelého človeka. Na spracovanie zrakových vnemov používa mozog asi 1/10 svojej kôry.Oko má v priemere 25mm a 7g. Oči sú uložené a dobre chránené v očniciach. Pracujú ako dve filmové kamery, a keďže sú od seba vzdialené, každé z nich vidí trochu odlišný obraz. Mozog si oba obrazy spojí. Nazývame to stereoskopické, alebo binokulárne videnie. Znamená to, že človek dokáže odhadnúť hĺbku a vzdialenosť. V skorom veku dieťaťa sa mozog učí tieto dva rozdielne obrazy zložiť dokopy, inak by človek videl dvojito. Vedci zistili, že 80% informácií alebo úplne všetko, čo si pamätáme sme videli.

Rohovka, šošovka a sklovec tvoria očnú šošovkovú sústavu, optiku oka. V prednej časti oka je rohovka, ktorá láme svetlo, šošovka sústreďuje svetelné lúče do ohniska a na sietnici v zadnej časti oka sa potom vytvára obraz toho, na čo sa pozeráme, obraz je však obrátený hore nohami. Vďaka spracovaniu impulzov v mozgu vnímame sledované predmety v správnej orientácii. Čierny stred oka je otvor, ktorý nazývame zornica. Pigmentový sval, ktorý obklopuje otvor voláme dúhovka. V jasnom svetle sa sval stiahne, otvor sa zmenší a prepustí menej svetla. V šere je to naopak. Na sietnici sa nachádzajú svetlocitlivé bunky - tyčinky a čapíky. Tyčinky zachytia aj veľmi slabé svetlo, nerozlišujú však farby. Čapíky rozpoznávajú tri základné farby: zelená, červená a modrá. Sú menej citlivé, preto je ťažšie rozoznávať farby v šere. Žltá škvrna je miesto na sietnici, v ktorom sú sústredené svetlocitlivé bunky najhustejšie. Naopak slepá škvrna je miestom kde ústi zrakový nerv do oka a obsahuje najmenej svetlocitlivých buniek. Oko je pripojené zrakovým nervom k mozgu. Zobrazené informácie sa ním prenášajú do mozgu v podobe impulzov, ktoré mozog dekóduje.

Ľudské oko je za normálnych pozorovacích podmienok schopné bez akýchkoľvek pomôcok rozlíšiť 10 mil. rôznych farebných odtieňov. Najpresnejšie elektrické spektrofotometry dosahujú oproti tomu len asi 40% z uvedenej hodnoty. Približne 7,5% mužov a 0,1% žien je farboslepých. Najkrajnejšou formou farbosleposti – monochromatické videnie, je veľmi vzácna. Farbosleposť môže vzniknúť zdedením zmutovaného génu.
Prvým, kto si zlepšil zrak okuliarmi bol florentský učenec Salvino degli Armati. Napravil si nimi svoju ďalekozrakosť. Na okuliare použil pár konvexných šošoviek. V 14. stor. už nosilo veľa Talianov okuliare.
Človeku, ktorý stratil zrak, pomáha pri komunikácii s okolitým svetom aj Braillovo písmo. Toto písmo tvorí sústava vystupujúcich bodov, ktoré umožňujú nevidiacim čítať pomocou hmatu.