Rozlišujeme:
1) Polmesiačikové (semilunárne) chlopne, ku ktorým patria:
Aortálna chlopňa, ktorá sa nachádza medzi ľavou komorou a aortou.
Chlopňa pľúcnicového kmeňa je medzi pľúcnicovým kmeňom a pravou predsieňou.
2) Predsieňovo-komorové (átrioventrikulárne) chlopne:
Dvojcípa (mitrálna) chlopňa je medzi ľavou predsieňou a komorou.
Trojcípa (trikuspidálna) chlopňa je medzi pravou predsieňou a komorou.

Spolu s cievami tvorí krvný obeh, ktorý zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Žili (vény) tvoria venózny systém, ktorý sa taktiež nazýva zberný, keďže zbierajú všetky katabolity z tela spolu s oxidom uhličitým. Výnimkou sú pľúcne žily, ktoré privádzajú okysličenú krv z pľúc do ľavej predsiene srdca. Tepny (artérie) tvoria atrteriálny – distribučný systém, čiže rozvádzajú okysličení krv z ľavej komory srdca cez aortu do tela. Prítok a odtok krvi - Do pravej predsiene srdca vchádza horná dutá žila a dolná dutá žila, ktoré privádzajú odkysličenú krv zo všetkých častí tela. Z pravej komory tečie krv do pravej komory, ktorá ju počas systoly vypudzuje cez pľúcnicu do pľúc. Takto sa formuje tzv. malý alebo pľúcny obeh. V pľúcach sa krv okysličí a uvoľňuje sa z nej CO2. Dva páry pľúcnych žíl privádzajú kyslíkom nasýtenú krv do ľavej predsiene, z ktorej potom preteká do ľavej komory. Pri srdcovej systole sa vytláča krv z ľavej komory do všetkých častí tela a do orgánov (tzv. malý alebo telový obeh).
(príloha obr. 1.)

3. 1. Endokard
Vnútorná vrstva vystiela komory, predsiene a plynulo prechádza zo srdcových dutín na srdcové chlopne. Najvnútornejšiu vrstvu tvorí platnička zložená z jemných kolagénových fibríl, na ktorú navrstvujú bunky predstavujúce endotel (cievnu výstelku). Prostredná vrstva sa skladá z hustejšieho kolagénového väziva, ku ktorému sa pridružujú elastické vlákna. Vo vonkajšej časti bývajú hojnejšie zastúpené bunky hladkého svalstva. Vonkajšia vrstva obsahuje riedke kolagénové väzivo, po mocou ktorého je endokard pripojený k myokardu. Vo vonkajšej vrstve endokardu, sú početné krvné cievy a nervy.

Vnútorná srdcová vrstva, endokard, má niektoré miestne rozdiely v hrúbke. Najsilnejšie je endokard vyvinutý tam, kde do srdca vstupujú a vystupujú veľké cievy. Zúžené miesta medzi komorami a predsieňami sú opatrené srdcovými chlopňami. Dvojcípa a trojcípa chlopňa predstavujú dvojité listy endokardu, podložené tenkou platničkou z hustého a tvrdého kolagénového väziva. Popri vonkajšom okraji sa obidve chlopne pripevňujú pomocou väzivových pruhov k útvarom srdcového skeletu. Aj druhá dvojica chlopní, a to aortálna chlopňa, a chlopňa pľúcnicového kmeňa, ktoré majú v zásade podobné zloženie ako chlopne predchádzajúce.

3. 2. Myokard
Prostrednou, najvýraznejšou vrstvou srdcovej steny je svalovina - myokard. Celkove je svalová vrstva v oblasti predsiení zreteľné tenšia, dokonca v ľavej komore je v dôsledku zvýšeného odporu pri srdcovej systole, v porovnaní s pravou komorou asi trikrát hrubšia (príloha obr. 1). Nepomer medzi hrúbkou myokardu ľavej a pravej komory závisí od mnohých faktorov a mení sa v závislosti od veku, trénovanosti a prispôsobivosti obehového systému. Všeobecne sa na srdcovej svalovine rozoznáva niekoľko vrstiev. Na svalovine predsiení vidieť povrchové vlákna, a ako aj ešte hlbšie snopce svalových vlákien. Svalovina srdcových komôr má odlišné vrstvy. Povrchová vonkajšia vrstva myokardu je spoločná pre obidve komory, pod ňou leží cirkulárna vrstva, osobitne pre pravú a osobitne pre ľavú komoru. Najbližšie k endokardu je vnútorná vrstva, zložená zo sieťovité upravených vlákien. Medzi jednotlivými svalovými vláknami sa rozprestiera bohatá kapilárna sieť, ktorá je v porovnaní s kostrovým svalstvom asi dvakrát bohatšia. Schopnosť myokardu regenerovať vlákna poškodené zväčša v dôsledku poškodeného krvného obehu je nepatrná, pričom poškodené miesto sa nahradí väzivom. Niektoré vetvy kapilárnej siete myokardu zasahujú až do naj vnútornejšej vrstvy, do endokardu.

3.2.1. Histologické zloženie
Priečne pruhovaný srdcový sval, myokard sa značne ponáša na priečne pruhovaný kostrový sval, no sú medzi nimi isté rozdiely. Základnou jednotkou priečne pruhovaného svalstva sú aktínové (majú bielu farbu) a myozínové (majú červenú farbu) vlákna (filamenty), ktoré sú usporiadané priečne. Tieto vlákna sa spájajú do zväzkov nazývaných myofibrily. Sarkoplazma*1 svalového vlákna je v porovnaní s priečne pruhovaným kostrovým vláknom hojnejšia a vidieť ju najmä v priestoroch, kde sa zoskupujú jadrá. Jadrá majú okrúhly tvar a na rozdiel od kostrového svalstva sa ukladajú do prostriedku vlákna. Medzi myofibrilami sú mitochondrie, ktorých je podstatne viac ako v priečne pruhovanom kostrovom svale (obr. 2). V tesnej blízkosti mitochondrií vidieť aj zrnká glykogénu a tukové kvapôčky, keďže mitochondrie za prítomnosti kyslíka získavajú spaľovaním glykogénu energiu. Zoskupenie myofilamentov v myofibrilách v srdcovom svale nie je také výrazné ako v kostrovom svale a myofilamenty tvoria skôr pruhovité zoskupenia, ktoré sú od seba pooddeľované radmi dlhých mitochondrií.
Bunky myokardu obsahujú okrem svalového tkaniva aj vodivé bunky, ktoré zabezpečujú neustále sťahy srdca (prevodový systém srdca).
Taktiež sú tu na rozdiel od kostrového svalstva interkalárne disky, v ktorých naliehajú okraje jedného svalového vlákna na okraje ďalšieho vlákna (bunky). medzi jednotlivými myofibrilami sa nachádzajú plazmatické mostíky.Myofibrily sa spájajú do ďalších zväzkov nazývaných svalové vlákna, čo sú vlastne mnohojadrové svalové bunky. Svalové vlákna sa ďalej združujú do svalových snopcov obalených spojivovým tkanivom.