3. 3. Epikard, preikard a perikardová dutina
Povrch srdca pokrýva osobitná väzivová, fibroelastická vrstva, epikard. Na báze srdca pokračuje epikard do perikardu, ktorý, tak ako epikard, je na ploche obrátenej dovnútra pokrytý vrstvou mezotelových buniek. Medzi perikardom a epikardom zostáva štrbinovitý priestor, ktorý vypĺňa perikardova tekutina (u zdravého jedinca asi 50 cm3), ktorá navlhčuje pokrytú plochu epikardu a perikardu. Vrstvička tekutiny je v podstate taká tenká, že tvorí iba jemný film na mezotelových povrchoch a umožňuje kĺzavý pohyb perikardu po povrchu srdca. Odchýlka od normy môže narušiť klzkosť povrchov, pričom obidva listy môžu spolu vo väčšom alebo menšom rozsahu splynúť. Takéto poškodenie nepriaznivo vplýva na srdcovú kontrakciu a relaxáciu. Celková hrúbka epikardu je v predsieňach o niečo väčšia ako v srdcových komorách. Epikard obsahuje v povrchovej vrstve tiež väzivové tkanivo, v ktorom prebiehajú krvné i lymfatické kapiláry a jemné nervové vetvičky. Hlbšia časť epikardu sa skladá z väziva, v ktorom prebiehajú hrubšie cievy a nervové vlákna. Celková hrúbka epikardu je v predsieňach o niečo väčšia ako v srdcových komorách.

3. 4. Srdcový skelet
Okrem troch základných vrstiev srdca sa zúčastňujú na jeho zložení osobitné väzivové spevňovacie štruktúry, ktoré sa súhrne nazývajú srdcový skelet. Tieto štruktúry majú viacero funkcií:
1. Sú to podporné štruktúry srdcovej steny.
2. Slúžia na prepojenie svalových vlákien srdcového svalu.
3. Uplatňujú sa aj ako úponové miesta pre srdcové chlopne a majú preto významnú úlohu aj pri srdcovej kontrakcii.

Rozsah a zloženie častí srdcového skeletu sú rozdielne. Všeobecne sa útvary srdcového skeletu skladajú z hustého kolagénového väziva, niektoré aj z menšieho množstva jemných elastických vlákien a z neveľkého počtu tukových buniek. Na niektorých miestach srdcového skeletu sa môžu zjavovať kalcifikované alebo aj osifikované ložiská.

4. Funkčná charakteristika srdca
K základným fyziologickým vlastnostiam srdca patrí: dráždivosť, stiahnuteľnosť, automatičnosť, rytmičnosť a neunavitelnosť. Srdce pracuje ako pumpa na podklade elektrických impulzov, pričom je schopné reagovať na podnety, ktoré vznikajú priamo v ňom alebo na podnety z vonkajšieho prostredia. Srdce reaguje len na prahové a nadprahové podnety (podráždenia). Tieto vyvolávajú maximálnu kontrakciu ( zákon ,,všetko alebo nič“). Je to rozdiel od kostrových svalov, ktoré sa môže kontrahovať rôznou intenzitou, zatiaľ čo srdcový sval reaguje maximálnym stiahnutím. Srdce, ako všetky vnútorné orgány, je inervované vegetatívnymi nervami (sympatikus a parasympatikus). Sympatikus zvyšuje výkonnosť srdca, parasympatikus pôsobí opačne. Podnety k vlastnej kontrakcii vznikajú v špecificky modifikovanej časti svaloviny, jej tkanivo tvorí prevodový systém srdca a stavbou sa podobá svalovému tkanivu, zatiaľ čo funkčne nervovému tkanivu. Svojím metabolizmom má schopnosť produkovať v pravidelných intervaloch a rozvádzať po myokarde vzruchovú vlnu, ktorá udržiava srdce v pravidelnej činnosti.
Prevodový systém srdca /príloha obr. 2/ začína na začiatku pravej predsiene sínusovým uzlom (SA node), čo je vlastne špeciálna skupina buniek v hornej časti predsiene. Odtiaľ prechádza svalovinou predsiene k predsieňovo-komorovému uzlu (AV-uzol, AV node), ktorý leží v prepážke medzi predsieňami. V AV-uzle sa elektrický impulz z SA-uzla spomalí tak, aby sa umožnilo dokončenie kontrakcie predsiení a až potom nasledovala kontrakcia komôr.

AV-uzol je pripojený na systém nervových dráh, ktoré ďalej prevedú elektrický impulz na celý komorový systém srdca cez predsieňovokomorový zväzok (Hisov zväzok) až po Purkyňové buky, ktoré dokončujú kontrakciu komôr. Po odznení jedného impulzu z SA-uzla nasleduje ďalšie vygenerovanie nového impulzu. Všetky impulzy musia pochádzať z SA-uzla. V prípade, že prichádzajú z iného miesta, nazývame ich ektopické impulzy - extrasystoly. Tak ako postupuje elektrický signál po srdci, dochádza k jeho kontrakcii kľudovou frekvenciou približne 60-100 krát za minútu. Každá kontrakcia reprezentuje jeden srdcový úder a teda jednu pulzovú vlnu. Predsiene sa kontrahujú stotinu sekundy skôr ako komory. Tento dvojrytmus, ktorý normálne počujeme keď nám bije srdce, sa skladá z prvého tónu - uzatváranie predsieňových chlopní a druhého tónu - uzatváranie komorových chlopní. Sínusový uzol vysiela 70 elektrických impulzov za minútu, čiže srdcovou svalovinou prebehne za minútu asi 70 systôl a diastôl. Frekvencia srdcového cyklu sa zvyšuje pri záťaži telesnej i psychickej, aby sa zabezpečila adekvátna dodávka okysličenej krvi do srdca.

5. Srdcovocievne ochorenia
Srdcovocievným ochorenia sa už niekoľko desaťročí venuje stále väčšia pozornosť, a to nielen pokiaľ ide o odborných a praktických lekárov, ale aj v najširšej verejnosti. O srdcových chorobách, o ich liečbe a prevencii, dnes sa vie už veľmi veľa; nové poznatky sa do medicínskej praxe zavádzajú neustále a čoraz rýchlejšie.
Tieto ochorenia sa stali rýchlo stúpajúcim trendom najmä v dnešnej uponáhľanej spoločnosti. Počet stúpa najmä pre zmenené životné podmienky, zlú životosprávu, stresy, zvyšujúci sa zhon a podobne. Zlepšením životných i zdravotných podmienok obyvateľstva by sa všeobecne predĺžil ľudský život. Dá sa povedať, že žiť lepšie a bohatšie ešte nemusí znamenať, že sa žije aj zdravšie. Konštatovanie, že tu ide viac-menej o choroby z blahobytu, nie je vždy neopodstatnené. Príliš pohodlný, materiálne, najmä v oblasti stravovania až nadmerne „zabezpečený“ životný štandard nie je vlastne zdraviu na osoh.

Graf k roku 1990:
Graf k roku 2003:

Keďže výskum prebiehal posledné tri roky, je potrená brať do úvahy, že v poslednej dobe sa počet úmrtí v týchto vyspelých krajinách znížil hlavne v dôsledku zdravotníckej osvety, obmedzenia fajčenia a zlepšenia zdravotníckej starostlivosti.

5. 1. Vrodené chyby srdca

Ako vrodené chyby srdca označujeme odchýlky (anomálie) polohy srdca, narušenie jeho jednotlivých častí, ich chýbanie alebo abnormálne stvárnenie ako výsledok chybného vývoja. Vrodené chyby srdca sú chorobné stavy, ktoré vznikajú v podstate už počas vnútromaternicového života, teda počas vývoja plodu. Prejavujú sa až po narodení dieťaťa. Vrodené chyby srdca nie sú časté, tvoria iba malú časť srdcových ochorení, štatistické údaje sa však výrazne rozchádzajú.
Význam týchto chýb stúpol najmä odvtedy, ako sa začali úspešne liečiť chirurgicky. Dnešnými diagnostickými metódami možno v prevažnej väčšine prípadov vrodenú chybu srdca včas poznať a urobiť všetko pre jej liečenie. Nevyhnutná je včasná diagnóza, aby sa nepremeškal čas vhodný na operáciu. Poznatkov o vrodených srdcových chorobách je veľa a je nemožné zhrnúť ich čo len stručne do tejto práce.