referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Srdce a srdcovo-cievne ochorenia
Dátum pridania: 06.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Mika28
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 075
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 16.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 27m 0s
Pomalé čítanie: 40m 30s
 
5. 4. Ateroskleróza
Ateroskleróza je dlhodobý chorobný proces, postihujúci stenu tepien. Vedie k postupnému zužovaniu priesvitu tepny, ktorá sa môže tiež úplne uzatvoriť. To potom vedie k poruchám tkanív a orgánov, ktoré tepna vyživuje. Ak dôjde k úplnému uzáveru tepny, a tým i k úplnému prerušeniu prístupu živín, predovšetkým kyslíka, postihnuté tkanivá väčšinou odumierajú. Konkrétne dôsledky uzáverov sú závislé na celom rade ďalších okolností, predovšetkým na tom, či postihnutý orgán má možnosť získavať výživu ešte inou, náhradnou cestou. Tou sú predovšetkým tepnové spojky, napojené na iné a ďalšie časti tepnového riečišťa, ktoré väčšinou zostáva uzatvorené a otvárajú sa až pri uzávere hlavnej prívodnej tepny. Klinické prejavy aterosklerózy sú mnohotvárne a závisia na tom, ktorý orgán je postihnutou tepnou zásobovaný. Krajným prípadom uzáveru tepny, zásobujúceho srdcový sval (myokard), je známy infarkt myokardu. Pokiaľ k podobnému uzáveru dôjde na niektorej z tepien, vyživujúcej mozgové tkanivo, vzniká mozgová mŕtvica, prípadne niektorá z jej priaznivejších variant. Poruchy cievneho zásobovania na podklade aterosklerózy sa však môžu týkať i ďalších orgánov a častí tela – od očí cez najrôznejšie brušné orgány až po horné a dolné končatiny. V prípadoch, keď je takáto tepna iba zúžená, nie však uzatvorená, dochádza k výraznému zníženiu funkcie nedostatočne vyživovaného orgánu, predovšetkým pri zvýšených nárokoch na prísun živín, napr. pri fyzickej záťaži. Zúžením tepien, vyživujúcich srdcový sval, vzniká angina pectoris, prejavujúca sa pri fyzickej záťaži bolesťou na hrudi. Pri postihnutí tepien dolných končatín a panvy sa prejavuje bolesť pri chôdzi v dolných končatinách, predovšetkým v lýtkach. Sú i ďalšie postihnutia a z nich plynúce ťažkosti.

5. 5. Arytmie
Ako arytmie, alebo dysrytmie označujeme iregularity srdcového rytmu. Veľké množstvo ľudí trpí jednou z foriem nepravidelnosti srdcového rytmu. Arytmie môžu vzniknúť aj v zdravom srdci a nemusia mať žiaden závažnejší klinický prejav. Na druhej strane môžu byť príčinou vážnych - život ohrozujúcich situácii, ako je napríklad infarkt myokardu, náhle srdcové zlyhanie a pod.

Medzi typické príznaky dysrytmií patria :
• bolesti hlavy
• obtiaže pri dýchaní
• prílišná únavnosť
• závrate
• odpadávanie až bezvedomie

K najčastejším klinickým príčinám vzniku arytmii patrí :
• stav po infarkte myokardu, ktorý zanechá jazvu na srdci.
• ťažká ateroskleróza (dochádza k ischémii myokardu)
• proces starnutia (dochádza k prirodzenému zjazveniu elektrických ciest srdca)
• rôzne metabolické poruchy rovnováhy (napr. po rôznych liekoch)
• vírusové infekcie myokardu (myokarditídy)
• veľmi zriedkavé vrodené poruchy srdca

Medzi terapie arytmii patrí :
• antiarytmogénne lieky (antiarytmiká) – napr. Aspirín, Heparín, Nitroglycerín.
• implantačné kardiostimulátory - používajú sa prevažne u pacientov s bradyarytmiami, ide o náhradu SA uzla.
• implantované defibrilátory - Ide o drobné zariadenie implantované pod kožou pacienta. ktoré má zastaviť príliš veľké množstvo impulzov, ktoré vznikajú pri tachykardiách.
• chirurgické riešenia - odstránenie arytmogénnych jaziev a lézii na myokarde

5. 5. 1. Bradykardia
Spomalenie srdcového rytmu pod 60 úderov za minútu nazývame ako bradykardia (bradyarytmia). K najčastejším príznakom patrí odpadávanie a závrate. Väčšina týchto stavov sa dá efektívne korigovať pomocou kardiostimulátora implantovaného pod kožu pacienta, ktorý ovplyvňuje prirodzený krokovač srdca.

5. 5. 1. Tachykardiu
Ako tachykardiu nazývame zrýchlený srdcový rytmus nad 100 úderov za minútu. Ide o určitú formu priskorej kontrakcie, ktorá sa pridruží k normálnemu rytmu srdca (extrasystola). Takéto extrasystoly vznikajú ojedinele u človeka bez výraznejších príznakov avšak môžu spôsobovať závažné stavy až smrť.

5. 6. Prevencia srdcových ochorení
Predchádzať týmto ochoreniam je jednoduché: zdravý životný štýl. Patrí doň predovšetkým zdravá strava a veľa pohybu. Lekári doporučujú nízkotučné potraviny a posilňovanie srdca cvičením, minimálne 30 minút chôdze denne na čerstvom vzduchu. Zredukovanie nadváhy je taktiež potrebné, čím viac kilogramov, tým je srdce namáhanejšie. Pri vysokom krvnom tlaku sa odporúča obmedzenie solenia a hlavne relax a odbúravanie stresu. Rizikovým faktorom je tiež fajčenie, siahajú po ňom najmä stresovaný jedinci, čím sa násobí šanca srdečného ochorenia.

6. Záver
V mojej práci som sa zaoberala komplexnou charakteristikou srdca. Popísala som jeho funkciu, morfológiu, anatómiu a stručne som charakterizovala prípadne ochorenia. Taktiež som si do určitej miery osvojila základy vedeckej práce, práce s odbornou literatúrou a prezentáciu novonadobudnutých informácii v textovej forme.
 
späť späť   3  |  4  |   5   
 
Zdroje: Jozef Maršala – Tkanivá a orgány človeka, MUDr. Karel Daněk, CSc. – Po stopách poznání srdce, MUDr. Vlastislav Findo, Mária Markovičová – Choroby srdca a ciev, Corinne Stockley, Nerissa Davies – Dictionary of biology, James Hughes – Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, www.hzp.sk (William Harvey), www.inzine.sk (prvá transplantácia srdca), www.dkch.sk (mimotelový obeh), www.biowebgym.sk (obrázok 1.) , www.divemed.sk (obrázok 2. + arytmie), www.medicus.sk (ateroskleróza), www.zsuzhorodska.sk (obrázky k infarkte myokardu)
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.