INSECTA
Asi 80% známych druhov živočíchov tvorí hmyz. Dosiaľ bolo opísaných a pomenovaných do 900-tisíc druhov hmyzu a každoročne sa objaví a opíše asi 7 tisíc ďalších druhov. Tvar a veľkosť hmyzu je rôzne. Niektoré chrobáky a komáre sú oveľa menšie ako špendlíková hlavička. Na druhej strne Phasmida (pakobylky) bývajú dlhé až 30 centimetrov. Hmyz rozdelujeme do 29 radov a 949 čeladí. Rozdelenie je podľa tela hmyzu, vnútornej stavby, podĺa vývoju, miesta výskytu, spôsobu chránenia sa pred nebezpečenstvom, podľa článkovania alebo podľa rôznych iných charakteristík.

COLEOPTERA / CHROBÁKY
Tvoria najväčší rad hmyzu. Vyše 220 000 druhov, t.j. asi tretina všetkých známych druhov hmyzu, patrí k chrobákom. Nájdeme ich na celom svete, takmer v každom prostredí. Mnohé sa živia rastlinami alebo požierajú hmyz. Niektoré požierajú iba listy, iné korene, iné vŕtajú v lodynách rastlín alebo v kmeňoch stromov.Veľkosť chorbákov je rovnako rozmanitá- niektoré chrobáky húb sú skoro mikroskopické, iné napríklad goliáš strakatý, patria k najväčším druhom hmyzu. Skoro všetky majú tvrdé silné predné krídla (krovky) . Krovky zakrývajútenké blanité zadné krídla, pomocou ktorých lietajú. Pri svietivke svätojánskej majú krídla len samce, kým samičky sú bezkrídle. Vyvíjajú sa dokonalou premenou (metamorfózou) s týmito štádiami: vajíčko, larva, kukla, dospelý hmyz.vývin niektorých druhov trvá len zopár týždňov, iných zas až sedem a viac rokov.

Čelaď – LAMPYRIDAE / SVETIELKOVITÉ
Patrí sem zhruba 2000 druhov..
Sú to podlhovasté chrobáky s mäkkým telom. Lietajú len samce, a to iba v noci. Cez deň sa skrývajú na vlhkých miestach medzi rastlinstvom . Hlavu má väčšina druhov celkom skrytú pod tenkým výbežkom krčného štítu. Samičky sú bezkrídle a veľmi sa podobajú larvám. Larvy žerú drobné mäkkýše a iné bezstavovce. Adultné (t.j. dospelé) jedince sa živia nektárom alebo miazgou, niektoré sú dravé. Kvôli ich bioluminiscencii (t.j. schopmosť živočíchov vydávať viditeľné žiarenie, alebo aktívne svetielkovanie) sa im ľudovo hovorí „svietiace červy“. Svetielkujúce orgány majú umiestnené na hornej strane bruška. Pri niektorých druhoch len na jednom článku, pri iných zas na viacerých za sebou. Svetielkovanie slúži na prilákanie partnera. Samice niektorých druhov dokonca dokážu imitovať svetielkovanie iných, príbuzných druhov, aby prilákaného samca zožrali.

Druh – Lampyris noctiluca
SVIETIVKA SVATOJÁNSKA
Ľud ju nazval „svätojánskou muškou“ podľa času najhojnejšieho výskytu (okolo Jána). Majú svetielkujúce orgány na spodnej strane posledného článku bruška. Obe pohlavia majú bledozeleno žlté svetlo a jeho intenzit sa mení podľa aktivity svietiviek. Svetielkobanie svietiviek nie je fosforeskovaním, ako sa prv myslelo, ale výsledkom biologického procesu. Na látku luciferín pôsobí enzým luciferáza. Luciferín je súhrnný názov pre látky tukového charakteru. Vyskytujú sa v bunkách, alebo v medzibunkových priestoroch niektorých živočíchov. Pri ich oxidácii sa luciferázou uvoľňuje svetelné žiarenie (bioluminiscencia). Luciferáza je enzým umožňujúci vyvíjanie tzv. studeného svetla. Nízkomolekulárna oxidoreduktáza katalyzujúca dehydrogenáciu luciferínu. Je potrebná prítomnosť kyslíka, ATP a horečnatých iónov. Počas tochto procesu sa 96% energie uvoľní ako viditeľné svetlo. Svetlo nie je teplé, ale studené.

Kmeň – ARTHOPORA
Podkmeň – MANDIBULATA
Nadtrieda – HEXAPODA
Trieda – INSECTA
Rad – COLEOPTERA (CHROBÁKY)