Vlasovce

Sú to parazitické hlístovce z rodu Dracunculoidea a Filaroidea. Žijú v spojive a v cievnej sústave stavovcov. Ich tenké, vlasovité formy sa nazývajú filárie. Samice sú živorodé, larvy (mikrofilárie) žijú v krvi, ktorú nasaje medzihostiteľ (kliešte, hmyz). V jeho tele sa larvy ďalej vyvíjajú. Pri ďalšom nasatí krvi zo stavovcov prechádzajú do ich organizmu (hlavný hostiteľ). Vlasovec medinský (Dracunculus medinensis) je rozšírený od Indie po Egypt a v celej Afrike. Spôsobuje zhrubnutie podkožného väziva a vznik nádoru (tzv. halebská hrča). Samička sa vo chvíli, keď príde koža do styku s vodou, prerazí stenu nádoru a kladie do vody vajíčka. Medzihostiteľmi vlasovcov sú drobné sladkovodné kôrovce z rodu Cyclops.

K infikovaniu prichádza po vypití vody s vajíčkami. Vlasovec miazgový (Wuchereria bancrofti) je v Afrike pôvodcom elefantiázy (tzv. slonej choroby) človeka. Vlasovce žijú v lymfatických cievach a uzlinách bránia prietoku lymfy. Tu sa združujú do klbiek, upchávajú miazgové cievy alebo uzliny a dráždia okolité tkanivo. Výsledkom sú nádory a neskôr zapuzdrené miesta. Keďže miazga nemôže náležite cirkulovať, hromadí sa tkanivový mok v orgánoch a nakoniec dochádza k obrovským opuchom, zdureninám a priam monštruóznym deformáciám niektorých častí tela. Známe sú zdureniny vážiace až štyridsať kilogramov. Prenášačmi sú rôzne druhy komárov. Vlasovec očný (Loa Loa) sa vyskytuje v západnej Afrike a prenášajú ho ovady. Žije v podkožnom väzive človeka, kde vyvoláva vznik hrčovitých nádorov. U Európanov napáda aj očné spojivo.