Drogy

Kokaín (cocainum) sa vyrába z koky – kokainovník obyčajný (Erythroxylon coca), čo je krík vysoký asi 1 – 2 metre s hustými vetvami, vždyzelenými, žilkovanými, podlhovastými listami a zhlukmi bielych kvietkov. Domorodý názov pre túto rastlinku je Epadu. Vyskytuje sa na náhorných plošinách Ánd v nadmorskej výške 1000 – 2000 metrov nad morom, Kolumbii, Peru, Ekvádore, Amazónii. Jej konkrétny pôvod si však pripisujú obyvatelia Bolívie. Najstaršie datovanie používania koky je 3000 rokov pred našim letopočtom. Pravdepodobne ju Inkovia Južnej Ameriky využívali ako prostriedok zvyšujúci výkon, zaháňajúci hlad a smäd. Inkovia (Kečuovia) túto rastlinku poznali veľmi dobre a taktiež rozoznávali aj jej dva druhy. A to mamas alebo mumas – koku obyčajnú a koku pochádzajúcu z koky novogratskej – tupu alebo „vznešenú koku“, ktorá však slúžila výlučne Inkovi, najväčšiemu vládcovi a jeho rodine. G. Reichel – Dolmatoff – všestranný etnobotanik objavil hlinené panvice patriace indiánom kmeňa Tairona. Pravdepodobne sa používali na praženie listov kokainovníka, pretože také isté sa aj dnes používajú v Sierre Nevade de Santa Marta taktiež na prípravu koky ako drogy. Napriek tomu, že koka bola nadmerne domestifikovaná a botanici dosiaľ nenašli kokainovník voľne rastúci v prírode (iba zdivočenú koku na opustených plantážach), sú známe dva varianty. Okrem už spomínaného kokainovníka obyčajného – bolívijskými domorodcami nazývaná huánaco, je známy aj jej príbuzný druh kokainovník novogranadský ( Erythroxylon novogranatense). Ten na rozdiel od kokainovníka obyčajného, ktorému sa darí najmä v chladnejších a daždivých údoliach, k. naovogranatský obľubuje teplejšie a suchšie podnebie. Rastie prevažne v Kolumbii a vo svojich spisoch ju spomenul a opísal Amérigo Vaspucci. Jej variéta koka peruánska (Erythroxylon novogranatense var. Truxiliensis) a extrakt z nej vyrobený sa dodnes využíva na výrobu Coca – Coly.

Koka sa zmiešavala s haseným vápnom a balila sa do listov inej rastliny, najčastejšie rastliny s tiež opojnými dôsledkami. Rozmliaždili listy na malú guľku veľkosti figy, vložili ju do úst medzi líce a ďasno a vysali z nej šťavu bez prežúvania listov. Pre začiatočníka má takáto „guľka“ veľmi trpkú a horkú príchuť. Znecitlivejú ústa, dostaví sa mierna nevoľnosť no nakoniec sa požadovaný euforizujúci zážitok dostaví. Jean Baptista Lemarck bol prvý, ktorý napísal odborný botanický opis koky. Ako prvému sa podarilo izolovať aktívnu látku – erytroxilín Gerneckemu v roku 1855. Albert Niemann v roku 1859 publikoval svoj objav, ktorý nazval kokaín. Podarilo sa mu oddeliť kryštalickú látku z lístkov koky. Tento nemecký chemik však na následky svojich pokusov zomrel. Niekedy začiatkom 20. storočia sa Sigmund Freud, lekár ktorému sa pripisuje založenie psychoanalýzii, pokúšal vyliečiť svojho priateľa Fleischa z návyku na morfium práve kokou. Po určitom čase sa síce cítil lepšie a zdravotné problémy, ktoré ho ako morfinistu trápili, začali upadať, Sigmund pozoroval ako sa mu priateľ mení z bývalého morfinistu na kokainistu. Fleisch sa zvíjal v hrôzach delíria tremens a v opojení drogy vykrikoval a opisoval svoje zrakové halucinácie. Kokaín sa však začal používať v medicíne ako anestetikum pri menších chirurgických operáciách ako lokálna narkóza. Aj napriek tomu, že sa využitie kokaínu v medicíne považovalo za nesmierny pokrok, upustilo sa z toho, no z tejto základnej štruktúry vzišli aj látky využívajúce sa až dodnes. A to napríklad lidokaín, mezokaín, prokaín. Medzi ďalšie izolované alkaloidy koky patria aj látky egkonín, tropakaín, ekkaín. Dnes sa kokaín zaraďuje medzi najdostupnejšie, najúčinnejšie, pomerne lacné a najnebezpečnejšie drogy vôbec. Kokaín sa šnupe alebo fajčí do pľúc látka, vyrobená z kokaínu s prímesou inej alkalickej látky, napr. prášok do pečiva alebo jedlou sódou, nazývaná crack.

Kokaín sa získava extrakciou éterom a acetónom z tzv. kokaínovej pasty. V listoch koky je asi 0,5 – 1 % kokaínu. Kokaínové zmesi obsahujú väčšinou heroín alebo morfín. Kokaín je vysokonávyková látka! Predáva sa ako biely vločkový prášok s mierne horkastou chuťou. Droga je riedená a často obsahuje 20 – 25 % čistého kokaínu. Priemerná dávka pri šnupaní je asi 100 mg. Medzi účinky patria rozšírené zreničky, smrkanie alebo nádcha, výtok z nosa, potenie, väčšia citlivosť na svetlo, bledosť, náladovosť, zhovorčivosť, záchvaty hnevu, spánok cez deň, bdelosť v noci. Neskôr chrapľavý hlas, kašeľ, tmavý hlien, zápcha, bolesti v krku, krvácanie z nosa, kŕče, eufória, strata pocitu únavy a chuti do jedla, strata hmotnosti, zrýchlená srdcová činnosť a zvýšený krvný tlak, problémy s pamäťou až strata pamäti (tzv. okná), pocity prenasledovania, sklon k násiliu. Ďalej depresie a samovražedné pokusy. Predávkovanie sa javí delíriom, nepravidelným a povrchovým dýchaním, kŕčmi, bezvedomím a niekedy končí aj smrťou. Abstinenčné príznaky sú už menej nebezpečné. Patrí medzi ne únava, depresie, nepokojný spánok, po prebudení silný pocit hladu, pocit zvýšenej chuti do jedla.

Vlastný názor: Podľa mňa je úplná hlúposť, že niekto užíva drogy. Chápem, že niektorí si mysleli, že nemajú inú možnosť. Ale určite mali! Ľudia ich užívajú väčšinou preto, že neuvládnu stres, ktorý napr. kladú diváci na napr. nového hráča, od ktorého očakávajú vynikajúce výkony v zápasoch a jemu sa nedarí. Začne upadať do depresií a zrazu sa pritrafia do cesty drogy. Z počiatku ho ovládne eufória, ale nakoniec sa jeho stav iba zhoršuje a zhoršuje. Zrazu príde do kabíny tréner a povie: „ Zajtra sa ide na krvné testy“. A na testoch zistia, že užíval drogy a nasleduje napr. 3 ročný dištanc. Drogami a následnou smrťou sa končí veľa životov, ale ako tomu zabrániť ? To je ťažké, ale nie nevyriešiteľné!!! Stačí len na to prísť.