Netopier

Rad netopiere (Chiroptera) patria do triedy cicavce. Vyvinuli sa v dávnych dobách z drobných foriem hmyzožravcov. Ako jediné cicavce ovládli ovzdušie a sú schopné aktívne a vytrvale lietať, hoci nevedia využívať vzdušné prúdy ako vtáky. Krídla tvorí tenká kožovitá blana - patágium, ktorá je napätá medzi predĺženými prstami predných končatín a vzadu sa upína na nohy a chvost. Ako súmračné zvieratá sa pri love orientujú pomocou echolokácie. Cez deň spia zavesené dolu hlavou v najrôznejších úkrytoch, v jaskyniach, banských šachtách alebo na povalách či v dutinách stromov. Netopiere majú rýchlu látkovú výmenu, preto musia denne zožrať veľké množstvá hmyzu. Okrem studených polárnych oblastí sú rozšírené po celom svete, najhojnejšie sú v trópoch. Dnes predstavujú hneď po hlodavcoch najpočetnejší rad zahrňujúci asi 1000 druhov, v strednej Európe žije 20 druhov netopierov. Mnoho druhov prezimuváva v teplejších oblastiach. Ešte do minulého storočia poverčiví ľudia považovali netopiere za splodencov pekla. tieto predsudky vyvolal nezvyčajný vzhľad netopierov a ich tajomný nočný spôsob života. Pred denným svetlom sa netopiere ukrývajú na tmavých miestach, nachádzajú sa aj v jaskyniach, o ktorých sa verilo, že sa nimi prechádza do podsvetia. Z toho nevzdelaní ľudia usúdili, že netopiere vyletujú z pekla ako vyzvedači diabla. Preto, keď sa im úbohý netopier dostal do rúk, na nastrašenie zlých mocností ho priklincovali na bránu a ukameňovali. Dnes každý vie, že netopiere sú neškodné a pre človeka užitočné, lebo chytajú nočný škodlivý hmyz. Za určitých okolností môže v netopieroch prežívať vírus besnoty bez toho, že by sa prejavil na zvieratách patologickými príznakmi choroby. Najväčšie rozpätie krídiel má Kaloň, netopier žijúci v Malajzii. Jeho rozpätie krídel je až 170 centimetrov. Najmenší lietajúci cicavec je netopier, ktorý žije v Thajsku, má rozpätie krídel 160 milimetrov, dĺžku 29 milimetrov až 33 milimetrov a váži len okolo 2 gramov. Hmyzožravé netopiere sú zvyčajne malé, patia v nim napr. podkovárovité (Rhinolophus), ucháčovité (Plecotu) a večernicovité (Vespertilionidae), žijúce aj u nás.

Čeľaď: Podkovárovité
Podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) z čeľade podkovárovitých (Rhinolophidae) dosahuje dĺžku 5,5-7 cm, chvost 3-4,5 cm. Obýva južnú Európu, severnú Afriku, strednú Áziu, Činu a Japonsko. Osídľuje iba teplejšie oblasti. Kolónie vytvára aj s inými druhmi netopierov. Žije pomerne usadlým životom, dlhšie prelety robí zriedka. Podkováre sa živia súmračným chrobákmi, súmračnými motýľmi a hmyzom. Na rovinách bez jaskýň často obýva ľudské objekty.

Čeľaď: Večernicovité
Do čeľade večernicovitých (Vespertilionidae) patrí väčšina našich netopierov. Netopier obyčajný (Myotis myotis) dosahuje dĺžku 6-8,5 cm, chvost 5-6 cm. Sivohnedý chrbát kontrastuje so spodnou svetlejšou stranou. Hlava je tiež o niečo svetlejšia od chrbta. Jednotlivé chlpy sú pri báze čiernohnedé. Obýva Európu, severnú Afriku a západné Stredomorie. Samce na jar tvoria kolónie. Netopiere osídľujú bežne krovy starých domov, veže, ale na zimu sa sťahujú do jaskýň. Živia sa hmyzom a húsenicami.

Večernica malá (Pipistrellus pipistrellus) dosahuje dĺžku 3-5 cm, chvost 2,5-3,5 cm. Je to jeden z najmenších netopierov. Spodná strana krídlovej blany je neosrstená. Prostredné veľké zúžené ušnice majú úzky, tupo zakončený výrastok v ušnici. Bežný druh, ktorý obýva väčšiu časť Eurázie a severnú Afriku. Na zimoviská prekonávajú večernice veľké vzdialenosti. Najlepšie im vyhovujú čistiny v listnatých lesoch a staré parky, bežne sa usadzuje v ľudských objektoch.
Ucháč sivý (Plecotus austriacus) dosahuje dĺžku 4-6 cm, chvost 4,5-6 cm. Obýva južnú a strednú časť Európy. Zimuje v jaskyniach a štôlňach. Na lov vyletuje za neskorej noci. Uprednostňuje teplejšie nížiny. Úkryty vyhľadáva aj v ľudských sídliskách a v dutinách stromov.
Netopier rybár (Noctilio leporinus), rozšírený v Strednej a Južnej Amerike, má predĺžené prsty a pazúry, ktorými chytá malé ryby pri hladine. Iné netopiere, napr. netopier dlhonosý (Leptonycteris nivalis), sa živia nektárom a peľom kvetov.
Do radu netopierov patria aj povestní upíri. Krvcicajúce netopiere ako Desmond červený (Desmodus rotundus) sú rozšírení po Strednej a Južnej Amerike. Živia sa krvou veľkých cicavcov, napr. hovädzieho dobytka tak, že ostrými rezákmi prehryzú v koži malú ranku, potom hrubým jazykom a zvláštnym žliabkom na spodnom pysku cicajú vytekajúcu krv.
Ďalšou skupinou netopierov sú kalone. Ako jediné netopiere sú plodožravé. Poznáme ich asi 160 druhov. Rozšírené sú takmer všade v tropickom a subtropickom pásme, najviac v juhovýchodnej Ázii a ostrovoch Indického oceánu. Niektoré druhy kaloňov sú vôbec najväčšie z netopierov, merajú až 150 cm v rozpätí krídel a telo majú dlhé 40 cm. K týmto netopierskym velikánom patrí Kaloň jedlý, ktorý žije v celej indomalajskej oblasti. Ďalšie druhy s menším areálom sa výskytujú a žijú na Filipínach, Madagaskare a vo východnej Afrike. Kalone nazývajú aj lietajúcimi psami, alebo líškami podľa ich pomerne veľkej špicatej "psej" hlavy. Od ostatných netopierov sa odlišujú aj celkovým vzhľadom, vnútornou anatómiou a správaním. Majú kornútovito skrútené ušnice. Za letu sa neriadia echolokáciou, ale zrakom. Živia sa ovocím, niektoré aj peľom, čo je výhodné pre ľahkú dostupnosť potravy. Rastlinná potrava je však chudobná na energiu a bielkoviny. Konzument ju preto musí prijímať značné množstvá, čo vyžaduje prispôsobenie zažívacej sústavy, najmä zväčšenie objemu žalúdka a predĺženie čriev. Nenásytné kalone často spôsobujú značné škody na stromových plodoch, hlavne banánoch, mangu, figách a papájach. Viaceré drobnejšie druhy sú peľožravé, čím sú užitočné ako opeľovače. Niektoré druhy banánov a manga sú odkázané len na opeľovanie kaloňmi. Kalone tiež svojim trusom roznášajú semená stromov a tým prispievajú k ich rozširovaniu. Tak ako všetky netopiere, aj kalone odpočívajú cez deň; na rozdiel od ostatných netopierov však väčšinou nevyhľadávajú tmavé úkryty, ale usadzujú sa na vetvách stromov. Kaloňmi obsadený strom z diaľky vyzerá ako keby bol obsypaný veľkými hruškami, sú na ňom zavesené stovky, neraz aj vyše tisíc netopierov. Tie sa zavesia zadnými nohami na konáre a zabalia do blanitých krídel.

V takejto polohe sa však nemôžu vyprázdňovať. Vyriešili to tým spôsobom, že sa pazúrikmi na krídlach zachytia svojho konára a uvoľnia zovretie zadných nôh. Teraz sa prevrátia do polohy hlavou hore a vypustia trus a moč. Na to sa polovičnou obrátkou vymrštia do pôvodnej oddychovej polohy dolu hlavou a zachytia sa opäť za zadné končatiny. Moč a trus však padajú dolu a znečisťujú zvieratá visiace poniže. Aby sa takémuto špineniu vyhli, najsilnejšie jedince sa usádzajú v horných častiach koruny stromu. Výhodnejšou polohou sú uprednostňované aj matky s mláďatami. Kalone ožívajú za súmraku, nepokojne sa posúvajú po vetvách a rozprestierajú krídla. Potom hromadne odlietajú. Na stromy sa vracajú za svitania. Niektoré menšie druhy kaloňov "nenocujú" na stromoch, ale deň prespia v dutinách stromov a skál. Kalone sa pária na tradičných rujoviskách, samce vábia samičky ďaleko počuteľným dunivým hlasom. Samička si sama vyberá partnera. Kým ostatné netopiere rodia len jedno mláďa, kalone mávajú dvojičky. Mäso kaloňov domorodci jedia, belosi ho odmietajú pre nepríjemný zápach a štipľavú chuť. Kalone možno ľahko chovať aj v zajatí, kde sú krotké a uspokoja sa s rôznym mäkkým ovocím ako potravou. Už dlhý čas ich úspešne chová zoo Praha. Zoologické záhrady v Plzni a Olomouci zriadili osobitné pavilóny pre netopierov, kde kalone voľne lietajú nad návštevníkmi. Netopier obyčajný (Myotis myotis) Malé netopiere sa orientujú na základe prijímania zvukových vĺn odrazených od predmetu, a to bez ohľadu na to, či je tým predmetom strom, hmyz, ktorý letí okolo nich. Netopiere vysielajú pootvorenou papuľkou sériu veľmi krátkych, iba dve až tri tisíciny sekundy trvajúcich zvukov. Pomocou zachytených odrazených zvukových vĺn potom určia predmet v priestore. (Pripomeňme si, že tieto zvuky sú pre človeka nad hranicou počuťeľnosti.)
Netopier obyčajný patrí medzi hojné európske druhy a práve s ním robili vedci veľa pokusov, aby zistili spôsob orientácie netopierov v tme. Obýva celú strednú a veľkú časť východnej Európy a združuje sa do veľkých kolónií, ktoré sa skladajú aj z niekoľko tisíc kusov. V lete žijú samice oddelene od samcov a venujú sa výchove mláďat. Takéto samičie kolónie nájdeme najčastejšie na povalách a vo vežiach. Cez zimu sa samce a samice spoločne uchýlia do pivníc, jaskýň a stôlní, kde po stovkách visia tesne vedľa seba v zimnom spánku. Letné sídla sú často od zimovísk pomerne vzdialené. Krúžkovanie netopierov, ktoré v poslednom čase vykonávajú viaceré štáty v úzkej spolupráci, ukázalo, že i netopiere sa na zimujú sťahujú južnejšie, aj keď nie tak ďaleko ako sťahovavé vtáky.

V minulosti ľudia predpovedali počasie podľa chovania sa netopierov Ak netopiere narážajú na budovu – bude pršať. Keď za pekného letného večera netopiere veľmi lietajú, bude na druhý deň určite pekne. Ublížiť netopierom môže aj ich vyrušenie počas obdobia zimnej strnulosti - tzv. hibernácie, preto sa počas zimy nemajú v žiadnom prípade rušiťlebo predčasné prebudenie môže viesť k ich úhynu.. Netopiere sa dožívajú niekedy až desaťnásobne dlhšieho veku než iné cicavce rovnakej veľkosti. Dlhovekosti vďačia pravdepodobne svojej schopnosti upadnúť do letargie, ktorá im pomáha prežiť nepriaznivé ročné obdobia. V studenších pásmach je to zima a v teplejších zasa tropické obdobia. Počas zimnej strnulosti sa netopierom spomalí dýchanie z približne 96 dychov za minútu na 14 až 16 dychov a tepová frekvencia srdca z približne 420 na 15. Ich telesná teplota sa prispôsobí okoliu. Za stanovištia na prezimovanie si vyberajú úkryty so stabilnou teplotou a vysokou vlhkosťou. Okrem ich zaujímavého biologického cyklu, založenom na striedaní aktívneho života s obdobím zimovania, je zvláštnosťou aj život v kolóniách. Takzvané letné kolónie vytvárajú matky s mláďatami, v malých kolóniách - škôlkach zas žijú mláďatá.. Netopiere nie sú krvilačné a netreba sa ich báť ani preto, že by sa mohli zapliesť do vlasov.. V prírode sú netopiere veľmi dôležité, nakoľko požieraním nočného hmyzu, ktorý nie je dostupný živočíchom aktívnym cez deň, významne zapĺňajú ekologickú medzeru.

Zdroje:

ABC prírody -