Rad netopiere (Chiroptera) patria do triedy cicavce. Vyvinuli sa v dávnych dobách z drobných foriem hmyzožravcov. Ako jediné cicavce ovládli ovzdušie a sú schopné aktívne a vytrvale lietať, hoci nevedia využívať vzdušné prúdy ako vtáky. Krídla tvorí tenká kožovitá blana - patágium, ktorá je napätá medzi predĺženými prstami predných končatín a vzadu sa upína na nohy a chvost. Ako súmračné zvieratá sa pri love orientujú pomocou echolokácie. Cez deň spia zavesené dolu hlavou v najrôznejších úkrytoch, v jaskyniach, banských šachtách alebo na povalách či v dutinách stromov. Netopiere majú rýchlu látkovú výmenu, preto musia denne zožrať veľké množstvá hmyzu. Okrem studených polárnych oblastí sú rozšírené po celom svete, najhojnejšie sú v trópoch. Dnes predstavujú hneď po hlodavcoch najpočetnejší rad zahrňujúci asi 1000 druhov, v strednej Európe žije 20 druhov netopierov. Mnoho druhov prezimuváva v teplejších oblastiach. Ešte do minulého storočia poverčiví ľudia považovali netopiere za splodencov pekla. tieto predsudky vyvolal nezvyčajný vzhľad netopierov a ich tajomný nočný spôsob života. Pred denným svetlom sa netopiere ukrývajú na tmavých miestach, nachádzajú sa aj v jaskyniach, o ktorých sa verilo, že sa nimi prechádza do podsvetia. Z toho nevzdelaní ľudia usúdili, že netopiere vyletujú z pekla ako vyzvedači diabla. Preto, keď sa im úbohý netopier dostal do rúk, na nastrašenie zlých mocností ho priklincovali na bránu a ukameňovali. Dnes každý vie, že netopiere sú neškodné a pre človeka užitočné, lebo chytajú nočný škodlivý hmyz. Za určitých okolností môže v netopieroch prežívať vírus besnoty bez toho, že by sa prejavil na zvieratách patologickými príznakmi choroby. Najväčšie rozpätie krídiel má Kaloň, netopier žijúci v Malajzii. Jeho rozpätie krídel je až 170 centimetrov. Najmenší lietajúci cicavec je netopier, ktorý žije v Thajsku, má rozpätie krídel 160 milimetrov, dĺžku 29 milimetrov až 33 milimetrov a váži len okolo 2 gramov. Hmyzožravé netopiere sú zvyčajne malé, patia v nim napr. podkovárovité (Rhinolophus), ucháčovité (Plecotu) a večernicovité (Vespertilionidae), žijúce aj u nás.

Čeľaď: Podkovárovité
Podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) z čeľade podkovárovitých (Rhinolophidae) dosahuje dĺžku 5,5-7 cm, chvost 3-4,5 cm. Obýva južnú Európu, severnú Afriku, strednú Áziu, Činu a Japonsko. Osídľuje iba teplejšie oblasti. Kolónie vytvára aj s inými druhmi netopierov. Žije pomerne usadlým životom, dlhšie prelety robí zriedka. Podkováre sa živia súmračným chrobákmi, súmračnými motýľmi a hmyzom. Na rovinách bez jaskýň často obýva ľudské objekty.

Čeľaď: Večernicovité
Do čeľade večernicovitých (Vespertilionidae) patrí väčšina našich netopierov. Netopier obyčajný (Myotis myotis) dosahuje dĺžku 6-8,5 cm, chvost 5-6 cm. Sivohnedý chrbát kontrastuje so spodnou svetlejšou stranou. Hlava je tiež o niečo svetlejšia od chrbta. Jednotlivé chlpy sú pri báze čiernohnedé. Obýva Európu, severnú Afriku a západné Stredomorie. Samce na jar tvoria kolónie. Netopiere osídľujú bežne krovy starých domov, veže, ale na zimu sa sťahujú do jaskýň. Živia sa hmyzom a húsenicami.

Večernica malá (Pipistrellus pipistrellus) dosahuje dĺžku 3-5 cm, chvost 2,5-3,5 cm. Je to jeden z najmenších netopierov. Spodná strana krídlovej blany je neosrstená. Prostredné veľké zúžené ušnice majú úzky, tupo zakončený výrastok v ušnici. Bežný druh, ktorý obýva väčšiu časť Eurázie a severnú Afriku. Na zimoviská prekonávajú večernice veľké vzdialenosti. Najlepšie im vyhovujú čistiny v listnatých lesoch a staré parky, bežne sa usadzuje v ľudských objektoch.
Ucháč sivý (Plecotus austriacus) dosahuje dĺžku 4-6 cm, chvost 4,5-6 cm. Obýva južnú a strednú časť Európy. Zimuje v jaskyniach a štôlňach. Na lov vyletuje za neskorej noci. Uprednostňuje teplejšie nížiny. Úkryty vyhľadáva aj v ľudských sídliskách a v dutinách stromov.
Netopier rybár (Noctilio leporinus), rozšírený v Strednej a Južnej Amerike, má predĺžené prsty a pazúry, ktorými chytá malé ryby pri hladine. Iné netopiere, napr. netopier dlhonosý (Leptonycteris nivalis), sa živia nektárom a peľom kvetov.
Do radu netopierov patria aj povestní upíri. Krvcicajúce netopiere ako Desmond červený (Desmodus rotundus) sú rozšírení po Strednej a Južnej Amerike. Živia sa krvou veľkých cicavcov, napr. hovädzieho dobytka tak, že ostrými rezákmi prehryzú v koži malú ranku, potom hrubým jazykom a zvláštnym žliabkom na spodnom pysku cicajú vytekajúcu krv.