AIDS, slovo, ktoré ešte pred rokom 1981 nikto nepoznal, je zrazu v ústach všetkých. Rozpráva i píše sa o ňom veľa, ale stále to nie je dosť, stále je tu plno otázok. AIDS sa totiž dotýka nás všetkých. Žiadna iná choroba moderného veku nepriniesla so sebou toľko obáv, strachu, odporu, ale i zdravotníckych a spoločenských problémov ako táto.
Čo vlastne znamená toto skratkové slovo, ktoré u nás čítame zhruba tak, ako ho píšeme? Sú to začiatočné písmená anglického Acquired Immunodeficiency Syndrome (syndróm získaného zlyhania imunity). Prvé prípady ochorenia zistili lekári roku 1981 v Usa. Nápadné bolo, že postihnutí boli takmer vo všetkých prípadoch mladí homosexuálni muži. Po homosexuálnych mužoch sa príznaky tejto záhadnej choroby objavili u narkomanov. Ďalšiu skupinu tvorili pacienti liečení na krvnú chorobu hemofíliu pomocou opakovaných krvných transfúzií. Prejavuje sa úbytkom na hmotnosti, horúčkami a nočným potením. Pri prenose je najnebezpečnejší priamy kontakt s infikovanou krvou o čom svedčí i to, že druhou najpočetnejšou skupinou ohrozených sú narkomani. Prenos sexuálnym stykom je však na prvom mieste. Náhodným stykom ani vzdušnou cestou sa zrejme neprenáša, pretože doposiaľ neochorel nikto z ošetrujúceho personálu ani z laboratórnych pracovníkov, spracúvajúcich biologický materiál chorých. Inkubačná doba kolíše od niekoľkých mesiacov do piatich rokov; nákaza začína pravdepodobne už pred začiatkom klinických prejavov. Snáď najpresnejšie bola inkubačná doba stanovená v prípadoch, ktoré vznikli po krvných transfúziách - tá kolísala medzi štyrmi až piatimi mesiacmi. Lekári z lymfatickej uzliny pacienta, ktorý neskôr zomrel na príznaky choroby, izolovali neznámy vírus. Tento vírus sa dnes na celom svete označuje ako HIV, čo je skratka anglického Human Immunodeficiency Virus (vírus zlyhania imunity u človeka). Vírus pravdepodobne pochádza zo štátov strednej Afriky, kde zamoruje obyvateľstvo rovnakého pohlavia, a na človeka sa najskôr preniesol z niektorých opíc. V tejto svojej pôvodnej vlasti nie je až takou mierou životu nebezpečný ako v Usa a Európe. Momentom, keď sa človek infikuje vírusom HIV, stáva sa jeho nositeľom, hoci sám na AIDS nemusí ochorieť. Odhaduje sa, že asi u tretiny infikovaných sa príznaky choroby neobjavia. Pozitívny test na HIV alebo AIDS zaväzuje jeho nositeľa k určitým bezpečnostným opatreniam, pretože dnešný stav vedy predpokladá, že dotyčný v sebe nosí okrem protilátky i vírus, a že ho môže predať inému človeku.
Preto:
1. pozitívna osoba by mala svojim sexuálnym partnerom poctivo oznámiť, že je "pozitívna"
2. pozitívna osoba by mala chodiť na pravidelné lekárske kontroly, všímať si prípadných ďalších prejavov a radiť sa s lekárom, nemala by zaťažovať svoj imunitný systém nedostatkom spánku, alkoholom, nikotínom, drogami a mala by sa zdravo stravovať (žiadne odtučňovacie kúry!)
3. pozitívna osoba je povinná oznámiť svojmu zubnému lekárovi a ostatným svojim doktorom, že je pozitívna
4. pozitívna osoba nesmie byť darcom krvi pre transfúzie či výrobu krvných derivátov, ani spermií pre umelé oplodnenie
Aj keď je vírus HIV známy už niekoľko rokov, očkovacia látka proti nemu zatiaľ neexistuje. Najväčšie nádeje sa vkladajú do vakcíny vyrobenej technológiou zvanou génové inžinierstvo. Mať ju, znamenalo by zasiahnuť niekde do samotnej podstaty vírusu, do jeho génov, možno by len stačilo pozmeniť jedinú molekulu vírusu. Týmto smerom sa uberajú na mnohých výskumných pracoviskách vo svete.
