,,Domnievame sa, že sme ovládli prírodu, ale pravdepodobne si na nás len zvykla.“

Vážená pani učiteľka, milí spolužiaci

Na tento prejav som si pripravila znečisťovanie životného prostredia a vody, pretože si myslím, že práve táto téma patrí medzi tie najproblematickejšie a najaktuálnejšie dnešnej doby. Veľa ľudí vlastní autá, ktoré produkujú výfukové plyny a fabriky na celom svete spaľujú uhlie a olej. Práve tieto produkované látky prispievajú ku vzniku kyslých dažďov, ktoré ohrozujú prírodu, vodný svet a aj živočíchov žijúcich na súši. Veľa vtákov sa živý rybami a ak ryby vymiznú, strácajú sa aj niektoré populácie vtákov. V roku 1980 bol vo Whelingu v USA zaznamenaný dážď 10- krát kyslejší než ocot. Znečisťovanie vody nemajú na svedomí len kyslé dažde, niektorý ľudia ju znečisťujú schválne. Vo vojne, ktorá bola pri Perzskom zálive, boli milióny ton ropy vyliatych rovno do neho. Takéto ,, nehody“ sa stávajú často a je ich veľa. Väčšina vody na Zemi je slaná. Len 3 percentá predstavujú zásoby sladkej vody a z toho je ešte viac ako 2 percentá viazaných v ľade a v snehu. Pre život je využiteľné len 1 percento vody. Každý by si mal uvedomiť, že voda je dôležitá hlavne pre človeka nielen pre prírodu.

Vráťme sa, ale aj k ovzdušiu. Škodlivými účinkami znečistenia ovzdušia sa začali odborníci zaoberať až okolo roku 1930 po vypuknutí ochorení, dokonca aj smrteľných prípadov v okolí rieky Másy a v pennsylvánskom Donore. V údolí rieky Másy zahynulo vyše 60 ľudí a tisícky ochoreli. V Donore zomrelo 17 ľudí, pričom 43 percent obyvateľstva mesta malo príznaky otravy. Existuje aj domnienka, že znečistenie ovzdušia spôsobilo Akropolisu v Aténach za 25 rokov viac škody než prirodzená erózia za 25 storočí. Teraz je už znečistenie ovzdušia bežnou témou. Niektorý ľudia si nedajú povedať, chránia si svoj majetok a príroda je im ako ukradnutá. Ľudia, ktorým, ale nieje ľahostajné zhoršujúce sa prostredie vôkol nás každoročne oslavujú deň Zeme 24. apríla.

,,Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie“, povedal Hans Christian Andersen, snažme sa držať tohto citátu a prispieť k tomu a boli tieto slová rokom a rokom reálnejšie. Každý z nás predsa túži po čistom vzduchu, po lúkách plných kvetov a po krištáľovo čistých potôčikoch, tak za to aj bojujme a nech sa stane deň 24. apríl sviatkom nás všetkých. Príroda je naša mať a stojí za to o ňu bojovať.