Tučnota psov ako ochorenie
Poľovník berie svojho psa ako súčasť rodiny a pri jeho výžive si ani neuvedomuje, že svojou láskou k psovi mu vlastne škodí. Bežne sa stáva, že sa mu ujdú zvyšky zo stola. Takto netreba však škodiť svojím psom i keď pes za svoje priateľstvo stále očakáva zvyšky z nášho stola. Človek ako tvor kreatívny svoju potravu už tak prekombinoval a skomplikoval, že zvyšky sú pre psov nezdravé, ak nie dokonca životu nebezpečné. I keď pes sa síce do určitej miery dokázal prispôsobiť, aj tak je pre nich ľudská potrava nezdravá a vytvára všetky predpoklady pre jeho budúce zdravotné problémy, hlavne tučnotu.
V zásade pes by mal za deň v krmive prijať také množstvo živín, ktoré mu zabezpečia jeho fyziologické potreby a podaný výkon. Pri porušení tejto zásady, ktorá ak sa často opakuje vedie k sústavnému prekrmovaniu. Veľmi nebezpečné je prekrmovanie sladkosťami a nedostatočný pohyb. Pretučnenosť (obezitu) charakterizuje nadmerná tvorba a ukladanie tuku nielen v podkožnom väzive, ale aj v iných orgánoch tela. Jedná sa o metabolickú poruchu celého organizmu, ktorá zasahuje do viacerých regulačných procesov. Aj konštitúcia zvieraťa, pohlavie a vek sa podieľajú na pretučnenosti organizmu.
Pri pretučnených psoch sa tuk ukladá najmä v podkoží, na chrbte, v slabinách, ale aj vo svaloch, v brušnej dutine, obličkách, srdci, pečeni, pričom sa hmotnosť tela zvyšuje, tvary tela sa zaobľujú a objem brucha sa zväčšuje. Pretučnené psy majú zníženú funkciu pohlavných žliaz, čo v negatívnom zmysle ovplyvňuje reprodukciu.
Zistiť či pes trpí tučnotou nie je zložité. Psy s normálnou hmotnosťou majú vytvarovanú priehlbinu na konci rebier. Pri kontrole rebier obidvoma dlaňami u zdravých psov chovateľ cíti jednotlivé rebra, ak ich nenahmatá pes trpí nadváhou. Ďalšími príznakmi sú, že psy sa neradi pohybujú a rýchlo sa unavia. Pri pohybe sa ľahko zadýchajú a obyčajne sa dostavia aj obehové poruchy.
Liečba spočíva hlavne v tom, že dobre živeným psom sa zavedie jeden deň v týždni hladovka a podáva sa im iba nápoj. Zavedie sa im redukčná diéta, z kŕmnej dávky sa vylúčia tuky a obmedzia sa cukry. Nevyhnutný je pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu. Osvedčený spôsob je, že sa prísne vylúčia všetky pochúťky počas obdobia chudnutia. Denný príjem potravy sa rozdelí na 2 až 4 dávky v menších množstvách. Ďalšou dôležitou zásadou je kŕmenie pravidelne a včas a tým sa predíde vyjedávaniu zvyškov potravy alebo odstránenie misky hneď po nakŕmení.
Chovateľ psa so sklonom k obezite si musí uvedomiť, že pažravosť nie je hlad a chuť psa stále prijímať potravu, neznamená, že pes je hladný. Je to jeho vlastnosť z minulosti, kedy nemal zabezpečenú pravidelný príjem potravy. Záverom rada z úvodu, pes nie je likvidátor odpadu z kuchyne, a preto musí dostávať len kvalitné krmivo, ktoré je určené pre nich.
