Diabeticka retinopatia

Postihnutie očí pri cukrovke (diabetická retinopatia)
Diabetes mellitus je ochorenie, ktoré možno charakterizovať trvalým zvýšením hladiny cukru v krvi nad normálne hodnoty. Najčastejšie príčiny sú :
autoimúnny proces, pri ktorom sa vytvoria protilátky proti tzv. beta-bunkám pankreasu, a výsledkom je takmer úplné alebo úplné zastavenie tvorby inzulínu.
genetické faktory
zvýšená produkcia niektorých hormónov zvyšujúcich hladinu glukózy v krvi (kortikosteroidy, rastový hormón...)
niektoré lieky (kortikosteroidy)
chronická pankreatitída (chronický zápal podžalúdkovej žľazy)
Po čase, kedy je diabetes neliečený, alebo je liečený nesprávne, môže dôjsť k závažným komplikáciám, ktoré majú za následok vážne zdravotné problémy. Uvedené komplikácie môžeme rozdeliť na:

akútne (náhle vznikajúce) - hypoglykemickú kómu, diabetickú kómu
chronické (objavujú sa až po mnohých rokoch jej trvania)
Medzi chronické komplikácie patria napr.:

diabetická nefropatia
diabetická polyneuropatia
diabetická retinopatia

Diabetická retinopatia je najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách aj na Slovensku. Riziko oslepnutia je u diabetikov približne 10-20- krát vyššie ako u nediabetikov. Príznaky diabetickej retinopatie do 2 rokov po diagnostikovaní cukrovky sú prítomné len u 2-7% diabetikov 1. typu a u približne 20% diabetikov 2. typu. Po 25 rokoch trvania cukrovky 80-100% diabetikov 1. aj 2. typu majú príznaky diabetickej retinopatie. Diabetes je u dospelých vo veku 20 až 74 rokov hlavnou príčinou nových prípadov slepoty. Diabetická retinopatia je každým rokom príčinou 12 000 až 24 000 nových prípadov slepoty

Cukrovka môže postihovať rôzne súčasti oka, avšak najčastejšie poškodzuje sietnicu . Postihnutie sietnice oka pri cukrovke je charakterizované špecifickými zmenami. Postihnuté sú predovšetkým sietnicové vlásočnice (kapiláry). Postihnutie sa môže prejaviť vznikom malých vydutín na tepnách sietnice (mikroaneuryzmy) a tvorbou nových ciev, drobným nakrvácaním do sietnice (hemorágiami) - následkom prasknutia spomenutých malých vydutín. Neskôr môže na sietnici dôjsť k novotvorbe ciev, zmnoženiu väziva a stav môže vyústiť až do úplnej slepoty. U diabetikov sa podstatne skôr a častejšie vyskytuje sivý zákal (katarakta) a zelený zákal (glaukóm) .

Najdôležitejšími ukazovateľmi, ktoré sú dôležité pre vznik diabetickej retionopatie sú: dĺžka trvania cukrovky a jej zlá kompenzácia. Z ďalších vonkajších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť vznik a ďalší priebeh diabetickej retinopatie sú známe: fajčenie, konzumácia alkoholu, vysoký krvný tlak, poruchy v hladinách krvných tukov, hormonálna antikoncepcia.
Rozdelenie diabetickej retinopatie na 3 štádiá a základná charakteristika jednotlivých štádií:

1. štádium: neproliferatívna (simplexná) retinopatia. V tomto štádiu vznikajú na drobných cievach sietnice výdute (mikroaneuryzmy), ktoré môžu praskať a môžu vzniknúť drobné krvácania do sietnice. V tomto štádiu sa môžu u diabetikov do sietnice ukladať tukové látky v podobe žltkastých uloženín, ktoré sa nazývajú tvrdé exsudáty.Tie sa po čase môžu vstrebať, no zanechávajú jazvy, čím sa môže zhoršiť funkcia sietnice v danom mieste.

2. štádium: preproliferatívna retinopatia okrem zmien, ktoré sú charakteristické pre 1. štádium sú pre toto štádium typické tzv. mäkké exsudáty, ktoré sú príznakom akútnej poruchy prekrvenia v povrchových vrstvách sietnice. V okrajových oblastiach sietnice bez prekrvenia sa môžu kapíláry rozširovať a vytvárať tzv. IRMA (intraretinálne mikrovaskulárne abnormality). Dochádza už aj k novotvorbe ciev v tomto štádiu.

3. štádium: proliferatívna retinopatia. Je najzávažnejšou formou poškodenia sietnice. Novotvorba ciev výrazne postupuje a sprevádza ju mohutná novotvorba väziva s následným častým krvácaním do sietnice i sklovca. V konečnom štádiu ochorenia môže dôjsť k odlúpeniu sietnice a k slepote.

Diabetická retinopatia nebolí. Až v najpokročilejších štádiách proliferatívnej diabetickej retinopatie môže vzniknúť bolestivý druhotný zelený zákal.
K zhoršovaniu zrakovej ostrosti dochádza ak vznikne opuch v oblasti žltej škvrny, pretože funkcia žltej škvrny je dôležitá pre ostré videnie. Zhoršovanie zraku u diabetika znamená už prítomnosť značne pokročilých diabetických zmien na očnom pozadí. Novotvorené cievy nespôsobujú žiadne subjektívne obtiaže, pokiaľ neprasknú a nevznikne krvný výron do sklovca. Krvný výron spôsobí náhle zmeny videnia.

V diagnostike a liečbe diabetickej retinopatie je nutná úzka spolupráca diabetológa s odborníkom na očné choroby - oftalmológom. Základné oftalmologické vyšetrenie pozostáva z vyšetrenia zrakovej ostrosti, vyšetrenia na štrbinovej lampe a oftalmoskopického vyšetrenie.
Každý diabetik by mal mať pravidelne, minimálne raz do roka vyšetrené očné pozadie .V prípade progresie retinopatie alebo započatia liečby laserovou fotokoaguláciou sú potrebné častejšie kontroly očným lekárom. (oftalmológom). Tehotné diabetičky by mali mať vyšetrenie očného pozadia každé 3 mesiace.

Liečba diabetickej retinopatie:
Dobrá metabolická kompenzácia diabetu a stabilizácia krvného tlaku sú základnými predpokladmi úspešnej liečby diabetickej retinopatie. V minulosti sa predpokladal aj priaznivý účinok rôznych liekov na spevnenie cievnej steny. Ich priaznivý účinok však nebol dokázaný. Jediný účinný spôsob liečby, ktorý dokáže zabrániť progresii diabetickej retinopatii až následnej slepote je liečba laserovou fotokoaguláciou. Dôležité je začať s touto liečbou už vo včasných štádiách retinopatie, len tak sa dá zabrániť trvalému poškodeniu zraku.