referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboš, Ľubor
Štvrtok, 24. septembra 2020
Úloha glukokortikoidov v liečbe astmy bronchiale
Dátum pridania: 03.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: syssel
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 092
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 18.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 31m 10s
Pomalé čítanie: 46m 45s
 

Seminárna práca z farmakológie

1. Obsah
2. Astma bronchiale
2.1. Opis choroby3
2.2. Základné komponenty bronchiálnej astmy
2.3. Klasifikácia astmy
2.3.1. podľa záchvatovosti
2.3.2. rozdelenie astmy
2.4. Vyšetrenia
2.5. Účinné látky a terapia
2.5.1.Účinné látky
2.5.2 Terapia
2.5.3. Farmakoterapia
2.5.3.1. Udržovacie
2.5.3.2. Úľavové
3. Glukokortikoidy
3.1. Charakteristika
3.2 Hlavné účinky
3.3. Nežiadúce účinky
3.4.Terapeutické využitie
3.4.1. Inhalačná liečba má niekoľko spôsobov aplikácie
3.4.2. Stupňovitá liečba astmy bronchiale
3.4.3. Nefarmakologická liečba
3.5. Farmakologické prípravky
3.5.1. Príklady niektorých liekov
3.5.1.1. Hydrocortison (Léčiva)
3.5.1.2. Metylprednisolon
3.5.1.3. Symbicort
4. Záver

2. Astma bronchiale
2.1. Opis choroby
Astma bronchiale je chronický zápal priedušiek charakterizovaný v záchvatoch vystupňovanou reverzibilnou bronchokonstrikciou s dyspnoe expiračného typu. Vyskytuje sa kašeľ a hlučné dýchanie so sipotom(piskotom), ktorý vzniká turbulentným prúdením vzduchu cez zúžené dýchacie cesty s nadbytkom sekrétu. Dýchanie je ťažké, pacient znesie len menšiu telesnú námahu, môže cítiť tieseň na hrudi, V horšom prípade prichádza astmatický záchvat, ktorý môže byť pri nesprávnej okamžitej reakcii veľmi nebezpečný. Počas záchvatu sa zisťuje hypoxia, hypokapnia a respiračná alkalóza, cyanóza sa objavuje u pacientov veľmi neskoro. Astmatický záchvat sa v kritických situáciách, ak nie je poskytnutá lekárska pomoc, môže skončiť aj smrťou.

Astmatický záchvat môže tiež vzniknúť pri nadmernej reaktivite na rôzne stimuly (alergény, lieky, vírusy, námaha, emócie, chlad a pod.) DC u astmatika reagujú na podnety, ktoré u zdravých osôb nevyvolávajú žiadnu reakciu. Ich T-lymfocyty po kontakte s alergénom produkujú cytokíny, ktoré vyvolajú produkciu IgE B-lymfocytmi. IgE senzibilizuje aj mastocyty v DC. Po reexpozícii alergénu mastocyty uvoľňujú pripravené mediátori a vyvolajú symptómy astmy. Zmeny v stene DC sú príčinou ľahkej penetrácie látok a patogénov, sú príčinou odkrytia intraepitelových nervových vláken, hromadenie zápalových buniek a straty regulácie epitelu DC. Opakovaný kontakt s alergénom vyvoláva imunitnú reakciu charakterizovanú precitlivenosťou – včasný typ ( anafylaktická reakcia ).Jej fázy sú uvedené v tab.1. Vzniká tým obštrukcia priedušiek – bronchospasmus a neskôr sa môže vyvinúť stav miernej ale trvalej obštrukcie pľúc. Reverzibilná porucha malých dýchacích ciest je súhrou kontrakcie hladkého svalstva bronchiolov a edému bronchiálnej sliznice so zvýšenej permeability kapilár a z celulárnej infiltrácie. K tomu prispieva hypersekrécia väzkého hlienu.
Jedným z faktorov vzniku astmy je aj geneticky podmienená precitlivelosť včasného typu na alergén - ATOPIA.


2.2. Základné komponenty bronchiálnej astmy:
1. aktivácia zápalového procesu v stene dýchacích ciest
2. hyperreaktivita dýchacích ciest
3. obštrukcia dýchacích ciest:
• edém sliznice
• bunková infiltrácia steny DC
• zvýšená sekrécia hlienu
• olupovanie epitelu DC

Spúšťacie mechanizmy:
1. Gastroezofagálny reflux – spúšťací faktor najmä v spánku
2. Kardiovaskulárne faktory
3. Infekcie dýchacích ciest – hlavne deti
4. Environmentálne a diétne problémy – alergény
5. Zamestnanie – pacienti počas víkendu sú bez záchvatov

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Edusan.sk, Svet zdravia, Medik.cz, Tigis.cz, http://www.safebryo.cz/glukokortikoidy.htm, Pharmanews.cz, Avicena.cz, Dychat.cz, www.asthmainamerica.com, www.whatsasthma.org, Buc M. a kol.: Imunológia, Polygrafické stredisko UK, Bratislava, 1999, 248str., Ferenčík M. a kol.: Biochémia, Slovak academic press, Bratislava, 2000, 924str., Gvozdják J. a kol.: Interná medicína, Osveta, Martin, 1995, 631str., Hulín I.: Hulínové patofyziologické listy so synoptickými konspektmi, Slovak academic Press, Bratislava, 1999, 123str., Hulín a kol.: Patofyziológia (5.vydanie), Slovak Academic Press, Bratislava, 1998, 1140str., Hynie Sixtus: Obecná farmakologie II, Karolinum, Praha, 1993, 405 str., Katzung Bertram G.: Základní a klinická farmakologie, HH Jinočany, Praha, 1994, 1072str., Klener, P. a kol.: Vnitřní lékařství, Praha, Galén 1999, informace o lékových přípravcích: Pharmindex brevíř 2001/2 , Kriška M. a kol.: Memorix klinickej farmakológie, Slovak Academic Press, Bratislava, 2002, 897 str. , Remedia Compendium 2000, CD verzia, Praha: Panax, 2000 , Slovenský červený kríž: Ako opatrovať chorých, Neografia a.s., Martin, 2000 170str., Štofan J., Doležal T.: Ibuprofen, Remedia, 11, 5, Praha: Panax, str.308-319., Volf V., Votava F.: Febrilné stavy u detí, Remedia, 12, 1, Praha : Panax, str.24-26.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.