Jazvec lesný

Jazvec obýva najrôznejšie biotopy, ako sú lesy, húštiny, rašeliniská, polia a stráne. Majú charakteristicky sfarbenú hlavu s čierno bielim pruhovaním a široké zavalité telo s krátkym nohami. Žijú v podzemných norách, ktoré obýva niekoľko generácii za sebou
Jazvečia rodinka má v priemere 6 členov, obyčajne ju tvorí dominantný samec a samica s mláďatami. Ich príbytok je rozsiahlym systémom chodieb a komôr s 10 alebo viacerými vchodmi. Jazvece si svoje brlohy čistia a zväčšujú ich po mnoho generácií. Obsadzujú teritórium s rozlohou 50 – 150 hektárov a aktívne ho bránia pred inými klanmi.
Jazvec lesný má slabý zrak, o čosi lepší sluch a vynikajúci čuch. Zaujímavé je ich rozmnožovanie: vajíčka sa neuchytia vo výstelke maternice bezprostredne po oplodnení, ale až po takmer desiatich mesiacoch. Gravidita potom trvá 7 týždňov.

Výskyt
Vyskytuje sa v Európe a v Ázii. V juhovýchodnej Ázii jazveca európskeho nahrádza jazvec bielohrdlý.
Ochrana druhu
Pravdepodobne kvôli spôsobu života a malému významu pre lov nie je doteraz jazvec aktuálne ohrozený. Zabíjajú ho ako potenciálneho prenášača besnoty. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú vlk a líška.
Jazvec a človek
Človek je jediný tvor, ktorý môže jazveca vážne ohroziť. Používanie jazvečích chlpov na výrobu holiacich a maliarskych štetiek zapríčinilo, že ho ľudia prenasledujú, lovia a tiež využívajú pri „norovaní“ psov. Obdobie lovenia jazvecov je od 1.septembra do 30 novembra.
Na mnohých miestach v Anglicku pri honoch na líšku zakrývajú vchody do jazvečích nôr, aby nešlo k zámene. Po skončení honu sú jazvece oslobodené. V strednej Európe nemá lov na jazvece takmer žiadnu tradíciu. Najväčším nebespečenstvom je pre jazvece cestná premávka. K ich najčastejšiemu usmrteniu dochádza práva na cestách . Odmalička vychovávaný jazvec skrotne rovnako ako iné lasicovité šelmy a behá potom za svojim pánom ako psík. Pretože nie je náročný ani na potravu a nepáchne, možno ho chovať aj doma.

Potrava a lov
Jazvec žerie skoro všetko, od malých cicavcov, ako sú králiky, krtkovia, potkany(hlavne ich mláďatá), až po hmyz, slimáky a žaby. Jeho jedálniček dopĺňajú najrôznejšie korienky, rastliny a bobule. Podľa pretiahnutej hlavy jazveca sa dá usudzovať, že podobný aj jeho lebka. V čeľustiach sa nachádza spolu 38 zubov. Očným zubom a všetkým zadným zubom chýbajú ostré rezacie korunky, čo naznačuje, že jazvec je skôr všežravcom, než typickým mäsožravcom. Hrbolčeky črenových zubov a stoličiek sú tupo zaoblené, a preto umožňujú lepšie žuvanie a drvenie rastlinnej potravy.
Jazvec opúšťa noru za súmraku, aby sa vydal na lov. Pretože jeho zrak nie je príliš ostrý, pri hľadaní potravy používa svoj výborný čuch a sluch.
Viete, že ...
* Odhaduje sa, že asi jedna štvrtina všetkých jazvecov zahynie skôr, ako po prvýkrát opustí svoju noru, a len jedna tretina z nich sa dožíva viac ako prvých troch rokov života .
* Jazvec prináša čerstvý materiál do hniezda tak, že lezie pospiatky do nory a drží ho medzi prednými nohami a bradou.
* Jazvec často obývajú spoločne s králikmi niekedy aj s líškami.
* Čeľuste jazvecov sú extrémne silné a stavané tak, aby bez toho, že by nedošlo k zlomeniu lebky.
* Jazvy nad chvostom sú znaky na rozlišovanie jedincov a svedčia o nedávnom boji o postavane s iným jazvecom.
* Jazvec má silný, ohybný nos, ktorým môže hrabať v zemi.
* Pozná sa viac jazvečích brlohoch, v ktorých spolu žilo až pätnásť jazvecou.