Sú podvojné organizmy lebo ich stielka (talus) sa skladá z heterotrofnej hubovej zložky a autotrofnej riasy, ktorá patrí buď k siniciam alebo k zeleným riasam. Riasa si vytvára potravu fotosyntézou premenu oxidu uhličitého a vodnej pary na cukry, huba ich pohlcuje a premením ich na iné druhy cukru. Riasa niekedy dodáva hube vitamíny a tak stimuluje rast lišajníkov. Huba zase prijíma vodnú paru čím urýchľuje fotosyntézu v riase a poskytuje ochranu pred slnečným úpalom. Rastú veľmi pomaly a dožívajú sa vysokého veku.
Podľa systematickej príslušnosti hubovej zložky ich delíme na dve skupiny
a) vreckolišajníky
b) bazídiolišajníky
V tejto symbióze sa najčastejšie vyskytujú huby patriace do skupiny vreckovýtrusných a jednobunková zelená riasa rodu Trebouxia.
Podľa vonkajšej stielky lišajníkov rozoznávame kôrovité , lupeňovité, kríčkovité a slizovité.
Kôrovité tvoria spravidla povlaky pevne prirastené k podkladu, sú neoddeliteľné napr. diskovka skalná. U lupeňovitých plochá stielka prilieha k podkladu a väčšinou ju možno oddeliť napr. štítnatec psí. Príkladom kríkovitého lišajníka je dutohlávka lesná ktorej stielka je rozkonárená a odstáva od podkladu ako drobný kríček.
Lišajníky sa rozmnožujú nepohlavne. Z materských jedincov sa uvoľňujú klbká hubových vlákien so sinicami alebo zelenými riasami (soléria). Z nich vznikajú nové stielky. Inokedy lichenizovaná huba utvára plodnice.
Lišajníky rastú na celom zemskom povrchu. K podkladu sú prirastené príchytnými vláknami. Vyskytujú sa na zemi, skalách, múroch, plotoch, strechách na kôre stromov i na hnilom dreve. Svoje optimum nachádzajú v čistej atmosfére horských oblastí kde je pre ne i dostatok vzdušnej vlhkosti. Lišajníky sú veľmi citlivé na zmeny vonkajšieho prostredia. Najvýznamnejšou z nich je znečisťovanie ovzdušia. Iba neveľká skupina druhou je pomerne málo citlivá na rôzne typy škodlivín. Väčšina lišajníkov (najmä rastúcich epifyticky)neznáša ani ich malé koncentrácie. Preto väčšina lišajníkov viac ši menej ustupuje na celom území Slovenska a Česka. Na mnohé citlivé epifytické druhy zhubne pôsobí aj vplyv diaľkovo prenášaných imisií, spôsobujúcich okysľovanie podkladov.
Okrem znečistenia ovzdušia sa negatívne prejavuje celý rad ďalších činiteľov.