Meteorologické predpovede hovorili, že územím Slovenska a piatok má prehnať orkán čiže vietor o rýchlosti 140 – 200 kilometrov za hodinu. Predpovede sa nemýlili. Napoludnie víchrica zasiahla severozápad krajiny a neskôr sa rozšírila na celé územie. „Naše“ Košice zasiahla v podvečerných hodinách, pričom vietor dosahoval rýchlosť 155 kilometrov za hodinu. Ministerstvo životného prostredia spoločne s ministerstvom vnútra upozorňovali občanov, ale väčšina to brala ako vtip a tak sa aj napriek varovaniam vydali do centier ako každý piatok. Našťastie si táto víchrica vyžiadala päť ľudských životov.
Orkán najviac zasiahol Západné, Vysoké a Nízke Tatry, kde spôsobil rozsiahle škody. Odborníci tvrdia, že minimálne 70 rokov nebudú v Tatrách také rozsiahle lesy ako do teraz a to aj napriek pomoci ľudského faktora. Problémy budú aj s odstránením škodcov, ktorí sa výrazne rozmnožia. Proti škodcom nebude možné použiť chemické postreky z dôvodu ohrozenia podzemných vôd. Najvážnejšie ale je, že vo Vysokých Tatrách sa úplne zmenia klimatické podmienky. Čiže problémové dýchanie a choré pľúca si budeme musieť chodiť liečiť inde nie do Tatier.

Stromy padali ako zápalky. Za obeť orkánu padlo 95% ročnej ťažby dreva na Slovensku. Nikto si nepamätá takéto počasie na území Slovenska. Ľudia na rekreácii prípadne pri práci v penziónoch a hoteloch zostali doslova odrezaní od sveta. Ubytovaní ľudia mali dokonca strach o svoj život pri pohľade ako vietor strhol strechu jednej z vysokohorských chát a niesol ju do diaľky.
Dokonca nameraná rýchlosť vetra prekonala rekord z roku 1964 kedy nárazy vetra dosahovali rýchlosť 138 kilometrov za hodinu a v roku 1971 to bolo až 155 kilometrov na hodinu. Nárazy vetra na Chopku dosahovali rýchlosť 173 kilometrov za hodinu.
Predsa len mal tento orkán aj jednu pozitívnu stránku: Keďže v Tatrách zmizla časť lesa a ostatné časti zostali ležať na zemi, pri výsadbe nových druhov stromov bude dbať ministerstvo na výsadbe zmiešaných druhou stromov, pretože doteraz v tatranských lesoch boli iba ihličnaté lesy.
Jedna časť lesa ale ostala stáť. A to tá, na ktorej ochranárom najviac záleží. Sú to lesy pod hornou hranicou lesa. Tieto lesy sú najvzácnejšie, a preto majú ochranári aspoň nejaký dôvod na úsmev.
Nesmieme zabudnúť, že momentálne platí v lesoch prvý stupeň lavínového nebezpečenstva, zákaz vstupu do lesov a zákaz ťaženia ihličnatých stromov.