Ohrozené druhy živočíchov sú vyhlasované za chránené a ich lov je prísne pokutovaný. Niektoré druhy chrobákov a motýľov sú u nás veľmi drahé. Za lov modlivky zelenej, či fúzača alpského by ste zaplatili pokutu päť tisíc korún, za motýľa jasoňa červenookého desať tisíc a za kobylku ságu až pätnásť tisíc korún. Ich lov je v nadmernom množstve dokonca trestaný až dvoma rokmi väzenia. Pokuty za lov lesnej zveri sa šplhajú do tisícok eur za kus, platí to i o vtákoch a rybách. Samozrejme, najprv treba pytliaka prichytiť, až potom ho je možné pokutovať.
V Afrike majú ochranárske skupiny svojské spôsoby na chytanie pytliakov. Tak ako oni lovia slony, ochranári lovia ich. Afričania vytvárajú doslova militantné skupiny, ktoré sa, tak ako ich protivníci, nestránia použiť akýkoľvek druh násilia, aby pytliakov dostali. Netreba sa im však čudovať. V Afrike totiž pytliačenie napáchalo najväčšie škody. Loví sa tam doslova všetko. Slony, opice, nosorožce, hady, hrochy i vtáctvo.
Medzi rokmi 1979 a 1989 spôsobil svetový trh so slonovinou obrovský úhyn týchto tvorov. Počet slonov sa za desať rokov znížil na polovicu a stále klesal. Do roku 1997 žilo v Afrike iba 600 000 slonov. V súčasnosti sa však ich počet ustálil vďaka zákazu obchodu so slonovinou. Slonov je však príliš málo a hrozí im vyhynutie. Pred zákazom obchodu boli ochranári nútení uspávať tieto zvieratá a odpilovať ich kly, aby kvôli nim neboli zabité. Bola to však temer rovnako drastická metóda ako keby ich rovno zabili. Slony sa prebúdzali zmätené a ich hlavný spôsob ochrany pred predátormi zmizol. Od tejto metódy sa teda upustilo a namiesto toho sa začali vytvárať parky, kde strážia slony zriadenci. Problémom však je, ako inak, nedostatok financií - je málo ľudí i priestoru. Rôzne organizácie a nadácie sa snažia tieto parky podporovať, napríklad organizácia IFAW darovala lietadlo štátu Keňa a jeho Spoločnosti na ochranu prírody, KWS (Kenya Wildlife Service). Lietadlo budú využívať pri kontrole územia a vo vyhľadávaní pytliakov, či slonov v núdzi. Je to už druhé lietadlo, ktoré IFAW darovalo Keni.

Podobných organizácií samozrejme existujú tisícky. Väčších či menších, medzinárodných, štátnych, dokonca súkromných. Avšak ani oni nestíhajú chrániť všetky zvieratá naraz a preto bolo nutné vytvoriť medzinárodný zákon, ktorý by zakazoval aký koľvek obchod so zvieratami, či ich časťami.

CITES – Convention on International Trade in Endangered Species (Dohoda o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi)

Pytliaci získavajú množstvo peňazí za dodanie živočíchov buď živých alebo mŕtvych. Živé druhy obohatia súkromné zoologické záhrady boháčov, v ktorých sa už nikdy nerozmnožia, mŕtve poslúžia ako materiál na kabelky, topánky, sošky... Podmienky pri prevoze živočíchov bývajú veľmi kruté, v malých priestoroch sa tesnia mnohé jedince, ktoré sú počas prevozu úplne bez potravy, takže cestu neprežije ani polovica z nich... Mnohé exotické druhy sa stali pochúťkami v luxusných reštauráciách - ryby, morské živočíchy, žaby... Nelegálny obchod so zvieratami sa z týchto dôvodov stal druhý najvýnosnejší hneď po obchode s drogami!
Aj na Slovensku máme druhy, za ktoré sú zahraniční naftoví magnáti ochotní zaplatiť veľké peniaze. Je to napríklad orol kráľovský a niektoré druhy sokolov, i napriek stráženiu hniezd sa každoročne podarí pytliakom niekoľko hniezd vykradnúť.

Preto sa mnohé krajiny spojili, aby zabránili takémuto lovu a obchodovaniu so vzácnymi živočíchmi a rastlinami. Prijali dohodu s názvom CITES. CITES sa pokúša na medzinárodnej úrovni eliminovať a regulovať obchod s divoko žijúcimi druhmi. Dohovor bol prijatý v roku 1973 a do platnosti vstúpil 1. júla 1975. Slovenská republika k nemu oficiálne pristúpila 1. januára 1993. Nástrojmi CITES sú predovšetkým colné predpisy. V zoznamoch CITES sa momentálne nachádza približne 5.000 druhov zvierat a 25.000 druhov rastlín.
V tejto dohode sú stanovené podmienky, za akých je dovolené prevážať a obchodovať so zvieratami, aké povolenia je potrebné mať, s ktorými druhmi sa nemôže obchodovať vôbec a pod.. Čím je druh ohrozenejší, tým prísnejšie by mala byť zabezpečená kontrola a evidencia každého jedinca tohto druhu, a tým ťažšie by malo byť jeho premiestňovanie do inej krajiny. Dodržiavanie týchto podmienok kontrolujú špeciálni pracovníci na hraniciach krajín. Čierny obchod s ohrozenými druhmi stále prekvitá, pretože ešte veľa krajín nie je ochotných pristúpiť na takéto prísne opatrenia.
O tom, že čierny trh so zvieratami je veľmi rozšírený svedčí i fakt, že v ilegálnom obchode s ohrozenými druhmi sa len v minulom roku prepralo takmer 200 miliárd USD.