Ako dosiahnuť dobrú kompenzáciu?
V časti Mechanizmus účinku inzulínu sme videli, že keď sa už inzulín vstrekol pod kožu, musíme brať do úvahy jeho účinok na cukor v krvi. Podaný inzulín už nemôžeme odstrániť a ani predísť jeho vstrebávaniu. Účinok pichnutého inzulínu musíme vyvážiť so vstrebávaním jedla, hlavne tej časti, ktorá obsahuje cukor. Iba takto sa môžeme vyvarovať veľkým výkyvom glykémie.
Jedna alebo dve injekcie?
Mnoho rokov bolo zvykom používať v liečbe inzulínom jednu alebo dve injekcie denne. Je to málo flexibilná, konvenčná liečba, ktorá si od diabetika vyžadovala dodržiavanie pevnej diéty a nemenný čas jedla, stanovený v spolupráci s lekárom. Úpravy dávok sú možné a mali by sa robiť na základe meraní cukru v moči a krvi. Tento typ liečby zaistí dobrú kompenzáciu u diabetikov, ktorí majú vlastnú zvyškovú produkciu inzulínu pankreasom. Keď máte vypracovaný stravovací plán (diétu), viete aj to, koľko cukru (sacharidov) prijmete celkove za deň v hlavných jedlách, v desiatej a olovrante. Rozdeľte si tento cukor tak, aby ste jeho najväčšiu časť zjedli vtedy, keď inzulín účinkuje. Napríklad na obrázku bola injekcia intermediárneho2 inzulínu (so strednodobo pôsobiacim účinkom) podaná ráno: najväčšiu časť celého množstva cukru zjedzte okolo poludnia a prispôsobte príjem cukru fyzickej aktivite.
Ráno ste si podali zvyčajné množstvo inzulínu, ale nečakane budete vystavený nadmernej fyzickej námahe, napr. šport a pod.: tesne pred tým zjedzte naviac jablko alebo krajec chleba, alebo prispôsobte dávku inzulínu zmenám jedál a fyzickej aktivite. Ak dopredu viete, že budete mať jedlo výdatnejšie alebo väčšie ako obyčajne: pichnite si o niečo viac inzulínu. Ak viete, že budete mať viac telesného pohybu než zvyčajne, pichnite si menej inzulínu než obyčajne. Takto sa vyhnete riziku, že budete príliš veľa jesť (sledujte svoju hmotnosť!).
Viac injekcií?
Flexibilnejšia forma liečenia sa snaží napodobiť prirodzenú sekréciu inzulínu pankreasu, a to nielen bazálnu, ale aj sekréciu v čase jedla. Z toho vyplýva, že bazálny inzulín musí byť zaistený jednou alebo dvoma injekciami inzulínu so strednodobo pôsobiacim účinkom (zakalený) alebo s dlhodobo pôsobiacim účinkom. Inzulín v čase jedla sa musí zaistiť podaním rýchlo pôsobiaceho (číreho) inzulínu pred každým jedlom. Táto liečba dovoľuje určité zmeny v dennom režime, potrebné sú však časté merania glykémie, aby sme mali úžitok zo zvýšeného počtu denných injekcií inzulínu.
Meranie glykémie má za cieľ vhodnú úpravu množstva inzulínu a stravy. Na to, aby ste si vypočítali aké množstvo inzulínu si máte pred jedlom pichnúť treba vedieť, ako určité množstvo inzulínu a živín ovplyvní váš cukor v krvi. Z dôvodu častých individuálnych odchýlok je najlepším učiteľom osobná skúsenosť. Nasledujúce údaje môžu byť pre vás užitočné ako dodatok k individuálnym diétnym radám, ktoré dostanete od svojho lekára.
Hodnoty glykémie, ktoré sú iné, ako by mali byť, sa majú upraviť okamžite, ale ďalšia úprava by sa nemala uskutočniť skôr ako za 3 hodiny.
Medzi týmito dvoma druhmi liečby, ktoré sme spomenuli, existuje prechodná forma, ktorá pozostáva z 3 denných injekcií: ráno injekcia intermediárneho (strednodobo pôsobiaceho) inzulínu alebo zmes rýchleho a stredne dlho účinkujúceho, pred obedom rýchlo pôsobiaci inzulín a pred spaním strednodobo pôsobiaci inzulín.
Vypočítanie množstva inzulínu, ktoré treba podať pred jedlom: Jedna jednotka inzulínu zodpovedá približne 10g alebo 167 kJ z cukru.
0,5 jednotky inzulínu zodpovedá približne 418 kJ z bielkovín.
Úprava cukru v krvi: Jedna jednotka inzulínu znižuje cukor v krvi približne o 2,0 mmol/l.
10 g glukózy zvyšuje cukor v krvi asi o 2,0 mmol/l.
Prečo je potrebná dobrá kontrola?
Je dokázané, že dobrá kontrola glykémie oddiali alebo aj zamedzí vzniku komplikácií (pozri odsek o komplikáciách diabetu). Diabetik, ktorý si zriedka, alebo nikdy nemeria glykémiu, bude zle kompenzovaný, a to bez toho, aby si to sám uvedomoval, lebo príznaky nie sú výrazné. Mnoho diabetikov sa cíti lepšie, keď sa zlepší ich kompenzácia, je však ťažké presne definovať pre všetkých diabetikov, čo je dobrá kompenzácia. Normálne hladiny cukru by boli samozrejme najlepšie, ale dosiahnuť tento cieľ je ťažké. Nasledujúce čísla vám poskytnú predstavu o hladinách cukru, o ktoré sa treba snažiť. O doporučených hodnotách pre Vás dostanete informáciu od diabetológa.
Kde si vpichovať inzulín?
Obrázok ukazuje rôzne miesta, kde sa odporúča pichať inzulín. Nepichajte si inzulín veľmi často do tej istej malej oblasti. Zapamätajte si, že pre každé nové pichnutie si máte vybrať nové miesto (dodržiavajte vzdialenosť 3 šírok prsta medzi posledným a novým vpichom). Je to potrebné na zaistenie pravidelnej absorbcie inzulínu. Ďalším dôvodom je, že podkožné tkanivo sa môže po škodiť príliš častým pichaním do tej istej oblasti.
Ako si vpichovať inzulín?
Pri pichaní inzulínu si môžeme zvoliť dva spôsoby: zdvihnúť kožu v širokom záhybe a zaviesť ihlu kolmo alebo v 45 stupňovom uhle, alebo na plocho roztiahnuť kožu a zaviesť ihlu zvisle. Váš lekár vám poradí, ktorú z týchto metód treba použiť. Ihla by mala ísť dostatočne hlboko, aby sa dostala do podkožného tkaniva, ale nie tak hlboko, aby ste zasiahli sval.
Pichnutie inzulínu do svalu nie je nebezpečné, ale keď zistíte, že sa vám to stalo, mali by ste očakávať, že sa inzulín dostane do krvi o niečo rýchlejšie ako zvyčajne. To, ktorý z dvoch uhlov vpichu si na pichanie vyberiete, bude závisieť od dĺžky ihly a hrúbky vášho podkožného tkaniva. Váš lekár vám poradí.
Pri takomto použití striekačky, ako je na obrázku, možno naťahovať inzulín z dvoch rôznych fľaštičiek do jednej striekačky. Takto si môžete pripraviť individuálnu zmes, napr. rýchlo a strednodobo pôsobiaceho inzulínu v striekačke. Inzulíny si miešajte v takom poradí, ako je uvedené v príbalovej informácii o lieku.
Obrázok ukazuje iný typ inzulínu - zásobník do pera. Tento zásobník sa hodí do aplikátorov, ktoré majú tvar pera a sú na obrázku. Tieto pomôcky majú snímateľnú ihlu. Takýto systém má dve hlavné výhody: 1.Fľaštička s inzulínom, striekačka a ihla sú v jednom kuse. 2.Netreba naťahovať inzulín do striekačky, ako sa to robilo predtým. Bol vyvinutý aj dávkovač, ktorýsi pamätá veľkosť poslednej dávky a tiež čas jej podania. Keďže je dávka inzulínu presne odmeraná, nedochádza k plytvaniu inzulínom.
Zásobník funguje ako striekačka a obsahuje dosť inzulínu na niekoľkodňové používanie. Množstvo inzulínu, ktoré si chceme pichnúť, sa nastavuje otáčaním šípky na pere na číslo, ktoré označuje potrebný počet jednotiek.
Sekrécia inzulínu v zdravom tele môže byť napodobnená pomocou inzulínovej pumpy. Inzulín sa pomaly a automaticky pumpuje cez tenkú trubičku spojenú s ihlou zapichnutou podkožne. Takýmto spôsobom sa napodobňuje trvalá sekrécia malých množstiev inzulínu do krvi nediabetika. Pumpa obsahuje „tlačidlo pre jedlá”, ktoré sa stlačí v čase jedla, aby sa prudko zvýšila dodávka inzulínu, čo opäť napodobňuje pankreas nediabetika.
Cukor v krvi, ktorý nie je pod kontrolou
Keď hovoríme o dôvodoch „zlej” kontroly cukru v krvi, musíme sa naučiť nové výrazy. Jedným je hyperglykémia, ktorá znamená príliš vysokú hladinu glukózy v krvi. Druhým je hypoglykémia, ktorá znamená príliš nízku hladinu glukózy v krvi.
Pri podkožných injekciách inzulínu musíme zvyčajne akceptovať o niečo vyššie hladiny glykémie ako u nediabetikov. Na druhej strane však musíme dbať o to, aby nedošlo k dekompenzácii – zlej kontrole, čo by mohlo mať nebezpečné následky.
V odseku „Prečo je potrebná dobrá kontrola?” sme videli určité hranice hyperglykémie. Sú to iba príklady, ale váš lekár vám určí limity, ktoré sa len málo budú líšiť od týchto príkladov. Ak si nekontrolujete glykémiu pravidelne, mali by ste si v určitých intervaloch vyšetrovať aspoň cukor v moči.
