1.4.2.2 Glykolipidy
Glykolipidy majú naviazané monosacharidy, resp. deriváty oligosacharidov. Sú podobné s fosfolipidmi, napr. ak sa namiesto cholínu na sfingomyelín naviaže monosacharid glukóza alebo galaktóza, vznikajú cerebrozidy. Pri naviazaní derivátov oligosacharidov vznikajú gangliozidy, ktoré sa nachádzajú hlavne v sivej hmote telencephalonu.

1.5 Metabolizmus lipidov
Tuky (lipidy) sú významnou zložkou potravy človeka. Zároveň sú najdôležitejšou energetickou rezervou organizmu a podieľajú sa až 50% na získavaní energie v biologických oxidáciách. To znamená, že denne sa metabolizuje 100g lipidov, z ktorých sa uvoľňuje 3760 kJ (900 kcal). Asi polovica tukov organizmu je uložená v podkožnom tkanive, ďalej sa nachádzajú okolo obličiek, v brušnej dutine (omentum), v oblasti pohlavných orgánov a vo svaloch.
Lipidy sa neustále obmieňajú, uvoľňujú zo zásob, transportujú krvou a metabolizujú, alebo sa opäť ukladajú do iných tukových tkanív. Ľudský organizmus uskladňuje lipidy vo veľkom množstve, na rozdiel od malých zásob glykogénu. Uvoľňujú najväčšie množstvo energie, ale aj napriek tomu sú po cukroch iba druhým bezprostredným zdrojom energie pre človeka.

Lipidy ľudského organizmu sa rozdeľujú na triacylglyceroly (neutrálne tuky), fosfolipidy a cholesterol. Triacylglyceroly slúžia predovšetkým ako energetická zásoba, fosfolipidy a cholesterol sa zúčastňujú na výstavbe bunkových membrán, hormónov a iných funkčných molekúl. Organizmus človeka je schopný syntetizovať väčšinu vyšších karboxylových kyselín, okrem tých, ktoré majú v molekulách prítomnosť dvojitých väzieb. Sú to esenciálne vyššie karboxylové kyseliny, ktoré sa využívajú pri syntéze dôležitej skupiny lipidov prostaglandínov, látok so širokým spektrom biologických účinkov. Z vyšších karboxylových kyselín sa v potrave človeka vyskytujú najčastejšie kyselina stearovás 18 – uhlíkovým reťazcom, kyselina palmitová so 16 – uhlíkovým reťazcom a nenasýtená kyselina olejová s 18 – uhlíkovým reťazcom.
Fosfolipidy sú prirodzenou súčasťou potravy človeka a skladajú sa rovnako ako neutrálne tuky z vyšších karboxylových kyselín, glycerolu, kyseliny fosforečnej a z ďalšej zložky, ktorá je v jednotlivých fosfolipidoch odlišná.

1.5.1 Transport tukov
Tuky sa transportujú krvou vo forme lipoproteínov a ako voľné vyššie karboxylové kyseliny. Prakticky všetky tuky z prijatej potravy, okrem vyšších karboxylových kyselín s krátkym reťazcom (menej ako 10 atómov C), sa vstrebávajú z tenkého čreva do lymfy. V procese trávenia sa triacylglyceroly rozkladajú na monoacylglyceroly a vyššie karboxylové kyseliny vstupujú do enterocytov črevnej sliznice a tu sa resyntetizujú späť na triacylglyceroly, ktoré vytvárajú spoločne so vstrebanými fosfolipidmi, s cholesterolom a s bielkovinou (apoproteín B) chylomikróny, častice veľké 0,08 – 0,6 µm. Chylomikróny sú najbohatšie na triacylglyceroly a ich funkciou je transportovať exogénne triacylglyceroly lymfou do krvi. Apoproteín B, adsorbovaný na vonkajší povrch chylomikrónov, zvyšuje ich suspenznú stabilitu v lymfe. Bezprostredne po adsorpcii tukov sa lymfa od veľkého počtu chylomikrónov sfarbuje do biela (chýlus). Asi hodinu po prijatí potravy sa koncentrácia chylomikrónov v krvnej plazme stále zvyšuje. V tomto období označovanom ako adsorpčný stav sa do venózneho cievneho systému zrýchlenou lymfodynamikou neustále presúvajú lipidy, čo spôsobuje žltkastý nádych krvnej plazmy. Asi štyri hodiny po najedení, v priebehu postabsorpčného stavu sa prakticky všetky chylomikróny z krvného systému vychytávajú bunkami tukového tkaniva a pečeňou. Kapilárny endotel týchto tkanív obsahuje lipoproteínovú lipázu, ktorý hydrolyzuje triacylglyceroly chylomikrónov na glycerol a vyššie karboxylové kyseliny, ktoré potom môžu vstupovať do buniek. Vyššie karboxylové kyseliny sa resyntetizujú späť na triacylglyceroly.