Pri adsorpcii vírusu na cytoplazmatickú membránu,vznikajú biofyzikálne deje a biochemická reakcia medzi štruktúrami na povrchu vírusu a štruktúrami určitých vonkajších častí cytoplazmatickej membrány.Týmto pochodom sa virión naviaže na bunky.Je zaujímavé,že prilipnutý vírus,kým ešte neprenikol cez cytoplazmatickú membránu do cytoplazmy,možno zneškodniť protilátkou neutralizujúcou vírusy.

Štádium penetrácie,prenikanie vírusu do bunky je zložitejší dej ako predchádzajúci.Pri nej sa uplatňujú početné enzymatické reakcie spoločne s aktívnym dejom,zvaným pinocytóza.Tá oblasť vonkajšej časti bunkovej membrány , kde je vírus špecificky zakotvený, vyšle do bunky signál ,ktorý vyvolá pinocytozu.Bunková blana sa na tomto mieste preliači,utvorí dutinku,vystlanú vonkajšími štruktúrami cytoplazmatickej membrány.Membrána napokon dutinku s prilipnutým vírusom preklenie a uzavrie.Teraz je vírus ukrytý v osobitnom mechúriku.Snímky získané elektrónovým mikroskopom ukazujú,že pri obalených vírusoch splynie obálka so štruktúrami bunkovej blany,kým neobalené vírusy sa transportujú v prvých štádiach bez poškodenia tvaru.V procese pinocytózy potom pôsobia na vírusy bunkové enzýmy,ktoré sa správajú tak ,akoby postupne „vyzliekali“ nukleovú kyselinu z jej obalu.Keď sa nukleová kyselina nakoniec dostane do styku s patričnými biochemickými procesmi –či už v cytoplazme,alebo v jadre napadnutej bunky- začne rozvíjať svoj reprodukčný program.Omnoho zložitejšie sú procesy súvisiace s „vyzliekaním“ nukleovej kyseliny veľkých vírusov(napríklad kiahní),ktoré majú viac ako jeden obal.Vírus tu – obrazne povedané – sám napomáha tomuto deju tým,že nesie informáciu pre tvorbu osobitného enzýmu,aký musí bunka vyrobiť,pretože len pomocou neho sa v uvedenom prípade napokon kompletizuje uvoľnenie deoxyribonukleovej kyseliny DNA.
Existuje dôkaz,že nukleová kyselliny predstavuje osobitný infekčný princíp vírusu.Podarilo sa totiž jednotlivé bunky alebo celé organizmy pokusne infikovať aj čistou kyselinou , najmä ribonukleovou,získanou biochemicky z rozličných purifikovaných, teda dokonale vyčistených vírusov.

Pri opise vzájomného vzťahu a vnímavej bunky používame pojem eklipsis a to na charakterizovanie času ,ktorý uplynie od doby infikovania bunky až do zistenia prítomnosti novoreprodukovaného ,v plnej miere infekčného vírusového potomstva.Názov eklipsa do istej mieri naozaj vystihuje udalosti,ktoré sa v bunke odohrávajú v čase,keď sa vírus zmocňuje jej syntetického aparátu a vtláča mu program svojej vlastnej syntézy.V závislosti od druhu vírusu a od druhu infikovanej bunky môže eklipsa trvať veľmi krátko (v prípade arbovírusov iba jednu-dve hodiny) , no môže mať aj oveľa dlhší priebeh – až okolo tridsať hodín(toľko trvá napríklad eklipsová fáza vírusu osýpok).
Len čo sa nukleová kyselina vírusu zbavená obalov dostane na príslušné miesto v bunke,začína sa tok potrebných informácií na syntézu nového vírusu.Pri vírusovej infekcii sprevádzanej neskorším uhynutím bunky , je syntéza vlastnej nukleovej kyseliny a bielkovín bunky „zablokovaná“ a syntetické pochody sa orientujú výhradne na tvorbu vírusu.Neplatí to vždy.Napríklad nádorové vírusy nevyvolávajú smrť napadnutej bunky ,ale jej nekontrolovateľné množenie.Inými slovami:podnecujú syntetické pochody v bunke.

Ak sa spomenie štádium dozrievania vírusových častíc,dozrievanie častíc,alebo ich maturácia( z lat.maturus-zrelý,dospelý), hovorí sa vlastne o pochodoch,pri ktorých sa jednotlivé stavebné zložky skladajú do suverénne funkčných vírusových častíc,zhodných s rodičovskými časticami.Táto konečná montáž vírusu do finálnej podoby sa uskutočňuje v bunke bez jej účasti. Pravdepodobne sa to stane biochemickými reakciami medzi novoutvorenou nukleovou kyselinou a bielkovinovými kapsomérami. V „rodine“ ikosaédrových vírusov s jednoduchou skladbou a bez obálky býva tento pochod veľmi efektívny.V tej časti bunky,ktorá je predurčená na dozrievanie votrelcovho potomstva,sa kompletizované virióny hromadia vo veľkých množstvách.Stáva sa,že tvoria až kryštalické útvary,ktoré sa veľmi dobre dajú pozorovať pomocou elektrónového mikroskopu v ultratenkých rezoch vyhotovených z bunky.Pravda, na takýto cieľ sa musí rozkrájať bunka,ktorá sa už ocitla v neskorých štádiach infekcie.Pri dozrievaní obalených vírusov sa najprv uzatvára nukleová kyselina do kapsidu,až potom sa vírus obaľuje obálkou.Proteíny vírusu sú syntetizované polyzómami v cytoplazme.